Po súši by sa trvalo dostať k anarchickému miestu niekoľko dní. Človek by pritom čelil drsným podmienkam džungle, agresívnym predátorom a jedovatému hmyzu. Výskumníci v severnej Guatemale musia cestovať k miestu na vrtuľníku, ktorý ich ušetrí obrovskému riziku na súši.

Desiatky tisíc turistov ročne navštevuje národný park v Guatemale hlavne preto, aby na vlastné oči uvideli veľké mayské nálezisko Tikal. Honosné a rešpekt naháňajúce ruiny vďaka svojej historickej hodnote nájdeme i v zozname pamiatok Unesco.

Najzabudnutejšie stratené mesto na svete

Celé kilometre ďalej od známeho Tikalu nájdeme miesto, ktoré celé roky ostávalo ukryté priamo pod nosom, píše portál Smithsonian Mag. Ide o fascinujúce nálezisko El Mirador, ktoré nedokážeme popísať inak ako najvzdialenejšie a najzabudnutejšie stratené mesto na svete.

Objaviť sa ho podarilo vďaka náhode. V tejto lokalite zbierali šťavu z prírodnej gumy kombajny, keď narazili na pyramídu, ktorú podľa výpočtov považujeme za najväčšiu známu pyramídu vo svete Mayov. Prvú zmienku o jej objavení máme z roku 1926 vďaka fotografovi Charlesovi Lindberghovi, ktorému sa zo vzduchu podarilo vytvoriť veľký počet snímok nad územím. Nie je síce taká veľká ako pyramídy v Gize, masívnosťou ich však dobieha.

O samotnom fungovaní strateného mesta nemáme ani dnes veľa informácií. Zvláštne je, že civilizácia žila na mieste, kde prakticky nemali zdroj vody, prírodných zdrojov bolo tiež málo. Vedci predpokladali, že stratená civilizácia sa mohla rozliehať na ploche takmer 10 míľ.

Obrovský objav, ktorý mení „objem ľudskej histórie“

To však nie je všetko. Podľa poslednej štúdie v žurnáli Cambridge University Press sa v rozľahlej džungli nachádza oveľa viac. Uviedli, že odhalili celých 417 miest starých zhruba 3-tisíc rokov, ktoré sú prepojené 110 míľami ciest, píše Business Insider. Z jedného mesta duchov sa stal objav ako z filmov od Indiany Jones.

Celé desiatky rokov sme boli presvedčení o tom, že predklasická epocha Mayov bola nomádska a lovecko-zberná spoločnosť. O opaku ale svedčí, že na mieste vedci objavili sieť ciesť a miest, hydraulických systémov a poľnohospodárskej štruktúry. Takéto zistenia odhaľujú, že v spoločnosti musela byť „sociálne-ekonomická a politická moc“.

„Mení to všetko,“ hovorí o náleze hlavný autor štúdie Richard Hansen. Pracoval s ďalším zapáleným odborníkom Enrique Hernándezom, ktorý sa už dve dekády venuje výskumnej práci na mieste. Obrovský pokrok sa vedcom podaril vďaka využitiu laserovej technológie Lidar.

Najpôsobivejším zistením je určite dôkaz o sofistikovanom cestnom systéme, ktorý navzájom všetky osady prepájal. Znamená to, že antická civilizácia mala okrem vyvinutých miest vlastnú „superdiaľnicu„. Hernández je presvedčený, že pokiaľ sa bude vo výskume pokračovať, jedného dňa môže byť „rovnako významný ako pyramídy v Gize“.

Ako dodal Hansen pre Washington Post, predklasické obdobie sa vďaka tomu mení na obdobie „mimoriadnej zložitosti a architektonickej prepracovanosti, pričom v tomto období boli postavené jedny z najväčších budov vo svetovej histórii“. Dodal, že zistenia odhalili „celý objem ľudskej histórie, ktorú sme doteraz nepoznali.“

Pozri aj:

Boli tu vily a bazény, žilo tu 700 rodín. Piesočné mesto duchov opustili aj napriek…

Aj tento článok ste si mohli prečítať do konca vďaka našim predplatiteľom.
Staňte sa súčasťou PREMIUM klubu a získate benefity v hodnote 28 €.