Naľavo: Henrietta Lacks, Foto: Wikimedia / Napravo: Ilustračný záber bunky, Foto: Unsplash

Ojedinelý medicínsky jav sa stal ešte v roku 1951.

Bunky HeLa sú prvou nesmrteľnou bunkovou líniou, ktoré dali základ modernej medicíne. Vďaka ich skúmaniu sa podarilo vynájsť lieky na detskú obrnu či AIDS. Lekársky tím ich objavil po tom, čo žena menom Henrietta Lacksová zomrela, no jej bunky nie.

Z bunkovej línie HeLa dodnes čerpajú viaceré biochemické i lekárske tímy, keďže pred 70 rokmi sa podarilo objaviť niečo, čo sa predtým nikomu nepodarilo. O žene, ktorá umrela na rakovinu krčka maternice, no jej bunky prežili a dali základ obrovskému množstvu modernej medicíny, informuje portál IFL Science.

Detstvo na tabakovej plantáži

Henrietta Lacksová sa narodila v roku 1920 v americkom štáte Virginia pod menom Loretta Pleasant. Ako zástupkyňa afroamerickej skupiny obyvateľov to nemala v detstve ľahké, pričom jej matka umrela pri pôrode svojho 10. dieťaťa, keď mala Loretta len 4 roky. Meno Loretta postupne rodina premenovala na Henrietta, no mladú ženu aj tak každý poznal pod prezývkou Hennie. Kvôli početnej rodine a nízkej šanci na uživenie sa jej otec rozhodol, že deti pošle k rôznym rodinným známym.

Mladá Henrietta skončila pri svojom starom otcovi z matkinej strany, kde bývala v starom zrube spolu s ďalšími rodinnými príslušníkmi. Okrem navštevovania školy „pre čiernych“ musela v mladom veku drieť na tabakovej plantáži, čo ju tiež prinútilo odísť zo školy už v šiestej triede. Prvé dieťa sa jej narodilo keď mala 14 rokov, pričom druhé porodila už o štyri roky neskôr. Žiaľ, dcéra Elsie mala mozgovú obrnu a epilepsiu, čo zapríčinilo jej smrť už vo veku 15 rokov.

Diagnostikovaná rakovina a medicínsky objav

Neskôr sa Henrietta a manželom Dayom Lacksom presťahovali a mali ďalšie tri deti, pričom posledné prišlo na svet v roku 1950. O pár mesiacov na to však dostala Lacksová nepríjemnú správu. Po príchode do jedinej najbližšej nemocnice, ktorá vôbec bola ochotná vyšetriť ženu tmavej pleti, sa sťažovala, že v oblasti maternice cíti akýsi uzol. Rakovinu krčka maternice tak lekári začali liečiť chemickým prvkom rádium, ktorý je síce vysoko rádioaktívny, no v polovici 20.storočia to bol štandardný medicínsky postup.

V októbri 1951 Henrietta Lacksová zomrela. Ako súčasť posledných ošetrení jej boli odobraté aj vzorky tkaniva. Vedci pri ich skúmaní však zistili, že narozdiel od všetkých predošlých vzoriek, bunky Henrietty neumreli s telom hostiteľa, ale reprodukujú sa naďalej. Objav tak dostal názov Nesmrteľná bunková línia HeLa (úvodné písmená z mena Henrietty Lacksovej, pozn. autora). 

Rodina Henrietty a právnik po pojednávaní / Foto: SITA/AP

Ako uvádza IFL Science, reprodukčné bunky sa začali ihneď používať na vývoj modernej medicíny. Jedným z prvých prínosov bol liek proti detskej mozgovej obrne, na ktorom pracoval doktor Jonas Salk. Aj keď sa na takomto objave nedá nájsť azda nič negatívne, napriek tomu sa okolo výskumov objavili početné problémy. Tie vytvorila rodina a potomkovia Henrietty, ktorí začali obviňovať vedcov z neoprávneného použitia jej tkanív pre výskumné účely. Špičkou problému je skutočnosť, že vďaka jej bunkovej línii sa v medicíne vybudoval multimiliardový biznis, zatiaľ čo príbuzní Henrietty žili dlhodobo vo veľkej chudobe.

Proces sa naťahuje už 70 rokov

Aj keď od incidentu Henriettinej smrti ubehlo už dlhých 70 rokov, jej potomkovia sa stále snažia o dosiahnutie svojej pravdy. Ako uvádza portál ABC News, rodina Lacksovej žalovala tento pondelok spoločnosť Thermo Fisher Scientific, pričom od firmy žiada všetok zisk, ktorý za ostatné roky dosiahli vďaka bunkovej línii HeLa.

„Je poburujúce, aby si táto spoločnosť myslela, že majú duševné práva k bunkám ich starej mamy. Prečo má táto spoločnosť práva na jej bunky a môžu mať prospech z miliárd dolárov, keď jej rodina, mäso a krv, jej čierne deti, nič nedostanú?“ cituje pondelkové slová rodinného právnika pred súdom ABC News. Problémom má byť najmä fakt, že Lacksová bola žena tmavej pleti, čo jej rodina označuje ako „rasistický nespravodlivý medicínsky systém“.

Sídlo spoločnosti Thermo Fisher Scientfic / Foto: SITA/AP

Časť obvinení padá aj na nemocnicu Johns Hopkins, kde Lacksová pred 70 rokmi umrela. Tamojší lekári a ďalšie záznamy z minulosti sa však zhodujú s tvrdením, že z výskumu buniek HeLa nikdy neprofitovali a ani nevlastnia práva na ich použitie. Príbeh Henrietty sa však stal obrovským vzorom, ktorý sa neskôr pretavil do knižnej aj filmovej podoby. Oba tituly nesú názov The Immortal Life of Henrietta Lacks (Nesmrteľný život Henrietty Lacksovej).

Uložiť článok

Najnovšie články