Ľudia z kmeňa Bishnoi sú hinduisti a vážia si každú živú dušu. Žijú v západnej časti púšte Thar v indickom štáte Radžastan a v severných oblastiach krajiny. Ochrana prírody a život v súlade s ňou je súčasťou ich života a náboženstva. Za takúto ideológiu vďačia svojmu prorokovi menom Guru Jambheshwar, ktorý žil v tomto kmeni v 15. storočí. Miestni ľudia dodnes čerpajú múdrosti a dodržujú jeho 29 princípov, ktorých hlavná myšlienka je, že ak poškodzuješ prírodu, poškodzuješ sám seba.
správy od nás budete mať ako prví.
Ochrana prírody = náboženstvo
29 princípov z 15.storočia. To jediné stačí k ochrane prírody. Jambheshwara ideológia tkvie v ochrane stromov a všetkých živých tvorov našej planéty. Aká jednoduchá myšlienka. Jeho učenie nepripúšťa zabíjanie zvierat, vyrubovanie stromov, ktoré sú domovom pre desiatky väčších či menších živočíchov. Nie všetky jeho princípy sú však o prírode. Z 29 hovorí 10 o základnej hygiene a zdraví, 7 o dobrom správaní a 5 o uctievaní boha. A všetky sú dodnes ľuďmi z kmeňa Bishnoi dodržiavané.
Ľudia z kmeňa Bishnoi pociťujú lásku a súcit ku všetkým formám života na našej Zemi. So svojimi domácimi zvieratmi zdieľajú svoje príbytky len preto, aby sa nestali korisťou dravcov. Pozor si dávajú aj na manipuláciu s otvoreným ohňom, aby neohrozili ani najmenších tvorov planéty – hmyz. Miestne ženy dokonca kŕmia vlastným mliekom zo svojich prsníkov divoké mláďatá indických antilop. Hovoria, že všetky zvieratá sú pre nich ako vlastné deti a navyše indické antilopy symbolizujú v ich náboženstve reinkarnované duše ich predkov.
Proti výrubu stromov položili životy
O tom, že ľudia z kmeňa Bishnoi ochranou prírody skutočne žijú, svedčí aj udalosť z dávnej minulosti. Písal sa rok 1730 keď sa kráľ Jodhpur rozhodol, že na výstavbu svojho nového palácu bude potrebovať aj drevo z oblasti, kde žili ľudia z kmeňa Bishnoi. Nariadil teda vojakom výrub stromov v tejto oblasti, s čím miestni obyvatelia vôbec nesúhlasili. Rozhodli sa teda pre pokojný protest a stromy vo svojom okolí chránili vlastným telom. Vojaci sa ich snažili podplatiť, no peniaze pre nich neznamenali nič. Jedna žena z kmeňa Bishnoi nakoniec povedala, že by za záchranu stromov položila aj vlastný život. Udalosť sa nakoniec skončila masakrom. Vojaci povraždili až 363 protestujúcich. Ako spomienka na tento incident v Indii dnes existuje ocenenie za ochranu životného prostredia a lesov, ktoré sa nazýva práve po spomínanej žene.
[wp_ad_ camp_1]
Ľudia z kmeňa Bishnoi ochraňujú prírodu a všetko živé už viac ako 550 rokov. Dodržujú jednoduché zásady, ktorým naplno veria a sú zmyslom ich bytia. To jediné na čom záleží je život. Život však nevidia len v ľuďoch, ale vo všetkom okolo seba.
Pozri aj: Vzácne fotografie ohrozeného domorodého kmeňa spätého s prírodou tak, že ženy dojčia zvieratá
interez.sk (Lukáš M.), unbelievable-facts.com
Nahlásiť chybu v článku