Horiaci T-34 v roku 1941. Foto: Bundesarchiv, B 145 Bild-F016221-0016 / CC-BY-SA 3.0 / CC BY-SA 3.0 DE

Jedným z najznámejších tankov sveta je sovietsky T-34.

Nespornou výhodou v akomkoľvek vojenskom konflikte je vyspelosť bojovej technológie a jej nasadené množstvo. Presne toto v sebe zosobňoval aj sovietsky tank T-34, ktorý sa stal legendárnym strojom 2. svetovej vojny. 

Vývoj legendy

V 30. rokoch 20. storočia boli sovietske tanky na nie práve uspokojivej úrovni. Boje v španielskej občianskej vojne, počas ktorej boli nasadené stroje BT a T-26 ukázali, že ich panciere nie sú odolné voči súčasným zbraniam. Vyvstala preto požiadavka na modernizáciu, pri ktorých by bol pancier odolný voči vtedajším protitankovým zbraniam.

Jeseň 1937 sa pokladá za začiatok vývoja T-34. Tankový závod v Charkove bol poverený zostrojením tanku, ktorý by nahradil BT. Vedením projektu bol poverený mladý konštruktér Michail Koškin a bol inštruovaný tak, aby vytvoril kolopásový tank. Takýto tank dokáže jazdiť ako aj na pásoch, tak aj na kolesách. Ich nevýhodou ale je, že majú rôzne konštrukčné obmedzenia.

Koškin tak vypracoval dva návrhy tankov, jeden kolopásový s označením A-20 a jeden s pásovým podvozkom označený A-32. Výhodou bolo, že celopásový môže mať silnejší pancier a lepšiu výzbroj.

Model A-32. Foto: Kharkov Machine Building Design Bureau / Public domain

Keď v roku 1938 prezentoval obe varianty, okamžite bol skritizovaný maršálmi Kulikom a Vorošilovom. Kulik sa na Koškina hneval, že čo si to vôbec dovolil a odsudzoval tank hneď od začiatku. Obidva prototypy však boli pripustené ku skúškam. Počiatkom roka 1940 prebiehali skúšky a variant A-32, vyšiel najmä z balistických skúšok lepšie. Bol premenovaný na T-32 a odporučil sa na sériovú výrobu. Po miernych konštrukčných úpravách tak vznikol T-34 a z jeho výrobou sa začalo veľmi rýchlo, keďže nemecké vojská zaznamenávali v Európe nečakané úspechy.

T-34 v bitke o Stalingrad. Foto: Bundesarchiv, Bild 183-B22359 / Herber / CC-BY-SA 3.0 / CC BY-SA 3.0 DE

Rýchla produkcia

Prvé tanky boli vyrobené v januári 1940 a do začiatku invázie vojsk Osi do ZSSR označovanej ako operácia Barbarossa, mali Sovieti k dispozícii už vyše 1 200 tankov T-34. Tank bolo možné skompletizovať v priebehu 40 hodín a vyrábal sa vo viacerých sovietskych mestách. Problémom bývala však výroba niektorých kľúčových komponentov, ako boli motory či prevodovky.

Do konca roku 1941 sa vyrobilo viac ako 1 500 kusov, v roku 1942 to už bolo 12 500 kusov, o rok neskôr 16 000 kusov a podobné čísla už ostali až do konca vojny, pričom tank sa vyrábal aj po nej. Celkovo sa počet vyrobených kusov vyšplhal na 84-tisíc.

Tanky T-34/85. Foto: fotoreporter sovietico sconosciuto / Public domain

Počas vojny nastal obrat vo výrobe a kým prvé tanky disponovali kanónom s kalibrom 76 mm, v roku 1944 sa presedlalo na odolnejšiu verziu s 85 mm kanónom a s vežou z tanku KV-85, čo bola reakcia na nemecké tanky typu Tiger a Panther. Po vojne sa tanky vyrábali aj v Československu.

Technické špecifikácie

T-34 bol stredný tank, ktorý v sebe spájal dobrú mobilitu, výborné pancierovanie a tiež aj palebnú silu. Na rozdiel od svojich konkurentov v tej dobe ponúkol inovatívne ohnutý pancier, ktorý lepšie odolával nepriateľským strelám.

Mal, samozrejme, aj svoje nedostatky, najmä čo sa týkalo komfortu. Britský vojenský historik Sir Basil Liddell Hart povedal: “T-34 boli hrubé, nemali náter zvonka a dokonca ani zvnútra. Ich konštrukcia brala len malý ohľad na pohodlie posádky. Tanky nemali drobné technické vylepšenia a nástroje, ktoré sú podľa západných odborníkov neodmysliteľné pre riadenie, streľbu a boj. Na druhej strane mali mohutné a dobre tvarované pancierovanie, výkonnú výzbroj, boli rýchle a spoľahlivé, čo sú štyri základné vlastnosti úspešného tanku.”

Interiér tanku T-34/85. Foto: Balcer~commonswiki / CC BY-SA

Tank mal dĺžku takmer 7 metrov, široký bol tri metre a vysoký takmer 2,5 metra. Hmotnosť vo verzii so 76 mm kanónom bola 26 ton, vo verzii s 85 mm kanónom to bolo 32 ton. Brodivosť sa uvádza 1,3 metra.

Hlavnou výzbrojou bol už spomínaný 76, resp. 85 mm kanón, ktorému sekundovali dva 7,62 mm guľomety. Pohon zabezpečoval vznetový 12-valcový motor s výkonom 500 koní a dosahoval maximálnu rýchlosť 55 km/h. Dojazd mal 465 kilometrov, novšia verzia ho mala iba 240 kilometrov.

Motor T-34. Foto: Balcer~commonswiki / CC BY-SA

Posádku pri modeli s 76 mm kanónom tvorili štyria vojaci, pri verzii s 85 mm kanónom boli piati.

Bojové nasadenie v 2. svetovej vojne

Tank T-34 vznikal v podstate v prebiehajúcom veľkom vojenskom konflikte. To malo svoju výhodu, avšak aj mnohé nevýhody. Výhodou bolo, že išlo o na tú dobu moderné stroje, ktoré nemeckú armádu zaskočili.

Nemecký generál Paul Ludwig Ewald von Kleist ho podľa knihy Operation Barbarossa and Germany’s Defeat in the East označil za najlepší tank na svete. Podobne sa vyjadril aj generál nemeckých tankových vojsk Heinz Guderian, ktorý T-34 prisúdil obrovskú nadradenosť nad nemeckými strojmi.

Horiaci T-34 v roku 1941. Foto: Bundesarchiv, B 145 Bild-F016221-0016 / CC-BY-SA 3.0 / CC BY-SA 3.0 DE

Prvé bojové nasadenie T-34 začalo až operáciou Barbarossa a prvou zdokumentovanou akciou tankov T-34 bol úspešný protiúder jedného práporu 34. tankovej divízie pri rieke San 22. júna 1941. To bola ale svetlá výnimka. Aj keď tanky T-34 mali voči Nemcom prevahu, ich formácie boli do troch týždňov prakticky vyhladené.

Dôvodom bola práve počiatočná výhoda, že išlo o nové stroje. Tank môže byť dobrý, avšak, ak ho ovláda nevycvičená a neskúsená posádka, aká nebola v sovietskej armáde vôbec výnimočná, je odsúdený na prehru. Navyše prvé tanky T-34 boli často poruchové.

Zapadnutý T-34. Foto: Bundesarchiv, Bild 169-0006 / CC-BY-SA 3.0 / CC BY-SA 3.0 DE

Najvážnejším problémom bola ale logistika. Bol nedostatok skladov, cisterien a nafty a aj tie, ktoré boli, nemecké Luftwaffe rýchlo zbombardovala. Aj dôsledkom toho musela Červená armáda svoje najlepšie tanky pri ústupe ničiť, keďže si ich nemohli zobrať so sebou.

Počas vojny však prišlo k zmene a aj vďaka tomu, že Sovietsky zväz chŕlil tisíce tankov, tak dokázali prevážiť úspešných Nemcov. Štatistika ale priaznivá nebola. Na jeden zničený nemecký tank pripadalo 7 sovietskych.

Nemci však tiež nezaostávali, čo sa týka tankov a ich vylepšení. Preto vznikla aj nová verzia T-34, avšak nimi už nezískali taký náskok v kvalite ako na začiatku vojny.

T-34 počas vojenskej prehliadky v Číne v roku 1950. Foto: 中華人民共和國官方攝影師 / Public domain

Nasadenie po vojne a v súčasnosti

T-34 v múzeu na Kube. Foto: Panther / CC BY-SA

T-34 síce vznikol cez 2. svetovú vojnu, no nebol obmedzený iba na ňu. Nová verzia bojovala v Kórejskej vojne, takisto aj v občianskej vojne v Angole, ale aj na Balkáne či na Blízkom východe.

T-34 počas vojenskej prehliadky v Moskve v roku 2018. Foto: kremlin.ru / CC BY

Aj dnes je tento staručký tank, ktorý často nájdeme ako súčasť vojenských expozícií, stále v službe, a to až v 11 krajinách. Ide o Vietnam, Laos, Severnú Kóreu, Kubu, Bosnu a Hercegovinu, Jemen a nachádza sa tiež v rade afrických krajín ako je Konžská republika, Guinea, Guinea-Bissau, Mali či Namíbia.

Najviac ich má Vietnam, a to až 45 kusov, ďalšie krajiny majú 30 a menej kusov. Je fascinujúce, že aj po toľkých rokoch ostáva tento model tanku vo výzbroji niekoľkých, aj keď menej vyspelých armád. Legenda 2. svetovej vojny tak prežila aj do nového tisícročia a je dosť možné, že bude slúžiť ešte niekoľko dlhých rokov.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )