Foto: TS IPBES

Správa OSN o problematike ničenia prírodných zdrojov je publikovaná.

Až miliónu druhov živočíchov a rastlín hrozí vyhynutie, niektorým dokonca v priebehu desaťročí. Vyplýva to zo správy Organizácie Spojených národov (OSN), venujúcej sa problematike ničenia prírodných zdrojov, ktorú zverejnili v pondelok. Informovala o tom agentúra AFP.

Z odhadovaných ôsmich miliónov druhov na svete až jeden milión vymiera obrovskou rýchlosťou, ktorá je desať až stonásobne vyššia než za posledných desať miliónov rokov. Uvádza sa to v zhrňujúcej 1800-stranovej správe, ktorú politikom predložilo viac ako 400 odborníkov Medzivládnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES). Ide o prvú zhrňujúcu správu OSN o stave prírody za 15 rokov.

Foto: TS IPBES

Ohrozených je viac než 40 percent druhov obojživelníkov, takmer 33 percent koralových útesov a viac ako tretina morských cicavcov. Zmeny, ktoré nastali v dôsledku desaťročí ničenia a znečisťovania lesov, oceánov, pôdy a ovzdušia, ohrozujú spoločnosť prinajmenšom rovnako ako klimatické zmeny, uviedol Robert Watson, vedúci skupiny, ktorú OSN poverila zostavením správy. „Narúšame samotné základy nášho hospodárstva, živobytia, potravinovej bezpečnosti, zdravia a kvality života na celom svete,“ vyhlásil Watson. Zastavenie a zvrátenie tohto hrozivého vývoja si podľa výsledkov správy bude vyžadovať „transformačné zmeny“ – rozsiahle prehodnotenie toho, ako vyrábame a konzumujeme takmer všetko, a najmä potraviny.

Foto: TS IPBES

Príroda sa dramaticky mení, tempo vymierania druhov sa neustále zrýchľuje a dôsledky sú globálne, hovorí tlačová správa IPBES.  Robert Watson však tvrdí, že na zmenu ešte nie je neskoro. Konať však musíme začať teraz a to na každej úrovni od lokálnej až po globálnu. „Prostredníctvom transformačných zmien môže byť príroda zachovaná, obnovená a ďalej využívaná trvalo udržateľným spôsobom. Pod transformačnou zmenou rozumieme zásadnú reorganizáciu celého systému v rámci technologických, hospodárskych a sociálnych faktorov vrátane paradigiem, cieľov aj hodnot,“ hovorí Watson vo vyhlásení. Inými slovami, svet potrebuje revolučnú zmenu.

Foto: TS IPBES

„Ekosystémy, druhy, voľne žijúce populácie, miestne odrody aj plemená a druhy domestifikovaných rastlín a živočíchov sa zmenšujú, upadajú, alebo celkom miznú. Základná vzájomne prepojená sieť života na Zemi sa zmenšuje a čoraz viac rozstrapkáva. Táto strata je priamym dôsledkom ľudskej činnosti a predstavuje priamu hrozbu pre ľudí vo všetkých regiónoch sveta,“ hovorí profesor Josef Settel. Výsledky správy sú obzvlášť významné pre Svetovú konferenciu o ochrane druhov, ktorá sa bude konať v roku 2020 v Číne, kde majú byť stanovené základné piliere pre ochranu rastlinných a živočíšnych druhov na celom svete.

Niekoľko konkrétnych záverov uverejnených v 1800-stranovej štúdii:

  • Ľudstvo zmenilo a ovplyvnilo 75% zemského povrchu a 66% svetového oceánu. Vplyv človeka je viditeľne menší v oblastiach, kde sa nachádzajú komunity domorodých obyvateľov
  • Viac ako tretina zemského povrchu a takmer 75% sladkovodných zdrojov slúži na živočíšnu a rastlinnú výrobu
  • V dôsledku straty pobrežných biotopov je riziku záplav a hurikánov vystavených od 100 do 300 miliónov ľudí
  • Od roku 1992 sa urbanizované oblasti zväčšili o viac ako dvojnásobok
  • Znečistenie plastami vzrástlo od roku 1980 10-násobne
  • Do svetového vodstva vypúšťame ročne 300-400 miliónov ton ťažkých kovov, rozpúšťadiel, toxických kalov a iných odpadov z priemyselných aktivít. Výsledkom je viac ako 400 „mŕtvych zón“ v oceánoch s celkovou rozlohou väčšou ako Spojené kráľovstvo
  • Od roku 1970 vzrástla celosvetová produkcia potravinárskych plodín v priemere o 300%. Viac ako 75% týchto plodín je závislých od opeľovania
  • 11% svetovej populácie trpí podvýživou
  • Produkcia surového dreva vzrástla od roku 1970 o 45%
  • V 171 krajinách sa nachádza viac ako 17-tisíc veľkých baní, ktoré patria celkom 616 medzinárodným spoločnostiam
  • Vo svete prebieha viac ako 2500 konfliktov pre fosílne palivá, vodu, jedlo a pôdu
  • 821 miliónov ľudí čelí v Afrike a Ázii potravinovej neistote. 40% svetovej populácie nemá prístup k čistej a nezávadnej pitnej vode
  • Priemerná globálna teplota stúpla oproti predindustriálnej ére o viac ako 1°C, hladina svetového oceánu vystúpila od roku 1900 o 16-21 cm
  • Všetky scenáre okrem prijatia transformačných zmien naznačujú vymieranie druhov a negatívny vplyv človeka na prírodu aj po roku 2050
Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby, TASR
Príbehy
0
Komentovať (0)