Je 7. január 10:30 a redaktori francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo sa stretávajú na prvej porade v roku 2015. Panuje medzi nimi veselá atmosféra, dobre sa bavia a nikomu ani nezíde na um, že o chvíľu sa stanú terčom teroristického útoku, ktorý si vyžiada životy mnohých z nich.
Kto je Charlie Hebdo?
Satirický časopis Charlie Hebdo začal vychádzať už v roku 1969, no v roku 1981 svoju činnosť ukončil. Po dlhšej prestávke začal v roku 1992 vychádzať opäť.
Ako každý, kto produkuje satiru, tak dokáže vyvolávať vášne. To môžeme vidieť aj na Slovensku. Tvorba časopisu Charlie Hebdo však zašla v mnohých prípadoch na veľmi tenký ľad. Ľavicovo orientovaný časopis si rád uťahoval a stále uťahuje z krajnej pravice a náboženstiev, konkrétne z katolicizmu, judaizmu a tiež z islamu.
Práve uťahovanie si z islamu vyvolávalo u ortodoxných stúpencov náboženstva veľkú vlnu nevôle. Časopis mnohokrát uverejňoval podoby proroka Mohameda vo viacerých výsmešných scénach. Zobrazovanie Mohameda, nielen na karikatúre, ale aj vo všeobecnosti, až na malé výnimky, pritom učenie islamu zakazuje.
Už v roku 2006 bol časopis žalovaný islamistickými organizáciami za nenávistné prejavy. Redakcia bola často terčom nenávistných prejavov, po sérii karikatúr proroka Mohameda bola napadnutá aj ich webová stránka.
Karikaturista Stéphane „Charb“ Charbonnier v reakcii na islam uviedol: „Musíme pokračovať, kým sa islam nestane rovnako banálnym ako katolicizmus.“
Útok na redakciu
Je 7. január 10:30 a redaktori Charlie Hebdo sa stretávajú na prvej porade v roku 2015. Panuje medzi nimi veselá atmosféra, dobre sa bavia a nikomu ani nezišlo na um, že o chvíľu sa stanú terčom teroristického útoku, ktorý si vyžiada životy mnohých z nich.
Časopis sídlil na novej adrese od roku 2011, kedy bol na redakciu plánovaný bombový útok. Fungovali v neoznačenej kancelárii a cítili sa tam v bezpečí.
Dva roky predtým zaradila Al-Káida na svoj zoznam ľudí, ktorí majú byť odstránení, až troch zamestnancov redakcie. To bola silná motivácia v tom, aby fundamentálni vyznávači islamu redakciu našli.
O 11:00 dvaja zamaskovaní ozbrojenci, ktorí boli neskôr identifikovaní ako bratia Chérif a Saïd Kouachi (členovia Al-Káidy v Jemene), vtrhli do kancelárie v inej budove ako sídlila redakcia a začali kričať: „Je toto Charlie Hebdo?“ Keď po chvíli zistili, že sú na nesprávnej adrese, výhražne vystrelili guľku do sklenených dverí a odišli.
Následne už išli na istotu. Pred vstupom do redakcie stretli karikaturistku Corinne „Coco“ Rey spolu s dcérou. So zbraňou priloženej k hlave ju prinútili zadať kód na otvorenie dverí.
Pár sekúnd na to prišlo k prvej vražde. Bol to údržbár budovy, ktorý sedel na vrátnici. Ozbrojení muži spolu karikaturistkou potom mierili do sídla redakcie.
Redaktor Laurent Lége povedal, že počuli streľbu, ale mysleli si, že ide o petardy. „Stále sme si mysleli, že išlo o žart, atmosféra v redakcii bola veselá,“ povedal.
Muži vtrhli do redakcie a spustili streľbu, ktorá mohla trvať približne 5 až 10 minút. Redaktorom mierili automatickými puškami na hlavy a zabíjali ich s veľkou presnosťou. Prežili iba tí, ktorým sa rýchlo podarilo skryť, medzi nimi aj spomínaná karikaturistka Reyová či Lége. Obom sa podarilo zachrániť, lebo zaliezli pod stôl.
Jedinou zabitou ženou bola psychoanalytička Elsa Cayat tunisko-židovského pôvodu. Reportérka Sigolène Vinsonová, ktorá útok prežila, uviedla, že jeden z mužov na ňu namieril zbraň a povedal: „Nezabijem ťa, lebo si žena.“ Potom jej povedal, aby konvertovala na islam, začala čítať korán a zahaľovala si tvár. Muži následne odišli s tým, že kričali „Alláhu Akbar ! Alláhu Akbar!“
Po útoku
Teroristi vybehli von, kde zabili policajta na mieste smrteľnou strelou z blízka. Následne odchádzali z miesta a kričali: „Pomstili sme proroka Mohameda a zabili sme Charlie Hebdo.“
Pri úteku autom zrazili jedného chodca a na policajné autá, ktoré ich prenasledovali, strieľali. Bratom Kouachiovcom sa takto podarilo ujsť. Celková bilancia ich vyčíňania činila 12 mŕtvych ľudí a 11 zranených.
Chytili ich o dva dni
Bratom sa podarilo ujsť, nie však nadlho. V priebehu nasledujúcich hodín boli viackrát videní a ráno 9. januára ich polícia začala prenasledovať po tom, ako ukradli Peugeot 206. Po približné 27-kilometrovej naháňačke a streľbe, bratia z auta ušli a policajtom sa stratili.
Toho dňa sa schovali v kancelárii priemyselného parku pri Paríži. Tam sa nachádzal majiteľ budovy Michel Catalano. Pripravil im kávu a pomohol obviazať rany, ktoré utrpeli pri prestrelke. Napokon mu povedali, aby odišiel. „Civilistov aj tak nezabíjame, odíď,“ povedal jeden z nich.
Catalano okamžite zalarmoval políciu a začala sa náročná akcia. Bratia nereagovali na slová vyjednávačov. Obliehanie trvalo 8 až 9 hodín a okolo pol piatej večer prišlo k trom výbuchom. O polhodinu na to, na streche pristáli špeciálne protiteroristické jednotky GIGN.
Bratia vybehli von spustili paľbu, pričom boli okamžite zasiahnutí a na mieste zomreli.
Je suis Charlie
11. januára 2015, teda štyri dni po útokoch a dva dni po smrti zodpovedných teroristov, sa stretli v Paríži asi dva milióny ľudí a viac ako 40 svetových lídrov.
Slogan Je suis Charlie (Ja som Charlie) sa stal symbolom odporu voči teroristom útočiacich na karikaturistov. K útokom na redakciu sa prihlásila Al-Káida.
Teroristi však aj tak nedosiahli to, čo chceli – časopis Charlie Hebdo nezničili. Nasledujúce vydanie vyšlo v náklade 7,95 milióna výtlačkov v šiestich jazykoch, pričom dovtedy sa predávalo týždenne iba približne 30-tisíc výtlačkov a časopis vychádzal iba vo Francúzsku.
Súčasnosť
Časopis a redakcia fungujú dodnes s týždenným nákladom 55-tisíc výtlačkov. Je pravdou, že podmienky pre redaktorov sa zásadne zmenili. Portál hnonline uvádza, že vchod do novej redakcie na utajovanom mieste pripomína skôr bunker. Strážia ju policajti a redakcia míňa ročne milión eur iba na bezpečnostnú službu.
Redaktor Antonio Fischetti, ktorý v časopise pôsobí už od roku 1997 a v čase útokov nebol v redakcii, povedal, že atmosféra v redakcii už nikdy nebude taká, ako predtým. „Keď som na konci 90. rokov prišiel do Charlieho, panovala tu bezstarostnosť. Bola to partia kamošov, čo sa flákali, bavili, smiali. Táto bezstarostná éra sa skončila. Prišli sme o ňu navždy,“ povedal.
Za redakciu sa postavil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý dodal, že sloboda vyjadrovania je vo Francúzsku garantovaná ústavou.
Nahlásiť chybu v článku