Test atómovej bomby

Test atómovej bomby,1946 foto: flickr.com

Atómový vek môže byť začiatkom novej geologickej epochy - antropocénu.

Vplyv ľudskej činnosti na atmosféru, oceány a divočinu posunul svet do novej geologickej epochy – antropocénu a nahrádza tak súčasný holocén. V porovnaní s predošlými epochami trvajúcimi aj niekoľko miliónov rokov, je holocén len nepatrný úsek. No stalo sa niečo také významné, že je potrebné ho ohraničiť od novej doby. Vplyv človeka v tom zohráva hlavnú úlohu. Takú výraznú, že že sa vyrovná zmenám, ktoré nastali po poslednej dobe ľadovej.

Už od roku 2016 má svet vedecký dôkaz o tom, že antropocén je odlišný od holocénu, ktorý sa začal pred 12 000 rokmi. Bola ním štúdia vypracovaná tímom vedeckých odborníkov, publikovaná v Science Magazine. Doteraz však nie je jasné, ktoré miesto bude určené za hranicu ohraničujú novú epochu.

Ako informuje vedecký portál NATURE, tím vedcov hlasoval, aby určil novú geologickú epochu – antropocén – a navrhli významné spôsoby, ktorými ľudia menia planétu. Rozhodnutia Pracovnej skupiny pre Antropocén predstavuje dôležitý krok smerom k formálnemu definovaniu novému dielu geologického záznamu.

Chronostratigrafická tabuľka
Chronostratigrafická tabuľka, foto: United States Geological Survey [Public domain], via Wikimedia Commons
Vedci tak potvrdili neformálne hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo na Medzinárodnom geologickom kongrese v Kapskom Meste v roku 2016.

Nie je preto prekvapujúce, že až dvadsaťdeväť členov tímu Pracovnej skupiny pre Antropocén podporilo označenie Antropocénu, ani to, že hlasovali za začatie novej epochy v polovici 20. storočia. V dobe, kedy rýchlo rastúca populácia zrýchlila tempo priemyselnej výroby a zintenzívnila poľnohospodársku výrobu. V rovnakej dobe, kedy výbuchy prvej atómovej bomby pokryli zemeguľu rádioaktívnymi izotopmi, ktoré sa usadili v sedimentoch a v ľadovcoch a stali sa súčasťou geologického záznamu.

Tokyo Skytree, Sumida-ku, Japonsko,
Tokyo Skytree, Sumida-ku, Japonsko, foto: unsplash.com/ Vincent Camacho

Rozhodnutie pokračovať v novej epoche posúva vedcov k pátraniu po ukazovateli alebo „zlatom hrote“, ktorý by signalizoval koniec holocénnej epochy a začiatok novej.

V návrhu je desať kandidátskych miest z celého sveta, napr. aj jaskyňa v severnom Taliansku, koraly vo Veľkom koralovom útese alebo jazero v Číne. Dôležitou úlohou vedcov bude aj definovanie typu fyzického dôkazu v sedimentárnom zázname, ktorý by predstavoval začiatok novej epochy. Horúcim kandidátom sú rádionuklidy, ktoré pochádzajú z výbuchov atómovej bomby od roku 1945 až do Zmluvy o zákaze jadrových skúšok z roku 1963, vyjadril sa tak Jan Zalasiewicz, predseda Pracovnej skupiny pre Antropocén, pre portál NATURE. Podľa spomínanej štúdie je prítomnosť izotopov zo skúšok jadrových zbraní najzreteľnejšou stopou, ktorú človek na Zemi zanechal – z geologického hľadiska.

Táto pracovná skupina plánuje predložiť oficiálny návrh o novej epoche do roku 2021 Medzinárodnej komisii pre Stratigrafiu, ktorá dohliada na oficiálnu geologickú časovú schému.

Odhalené vrstvy sedimentu, Éretat Francúzsko
Odhalené vrstvy sedimentu, Éretat Francúzsko, foto: unsplash.com/ Tanya Prodan

Antropocén

Ľudstvo zaviedlo úplne nové zmeny. Presúva viac sedimentov ako všetky svetové rieky dokopy. Každoročne vychŕlime miliardy ton plastu. Betón sa stal prevládajúcim prvkom v stavebníctve. Divoká príroda sa mení na poľnohospodársku pôdu a voľne žijúce zvieratá sa tlačia do stále menších oblastí. Človek sa stal novou geologickou silou.

Dôkazy, že sme „spustili“ antropocén, zhrnul The Guardian:

  • Presadili sme mieru vyhynutia flóry a fauny, ktorá je ďaleko nad dlhodobým priemerom. Zem čelí 6. masovému vyhynutiu druhov.
  • Zvýšili sme koncentráciu CO2 približne o 120 ppm (parts per million – časti na milión) od priemyselnej revolúcie v dôsledku spaľovania fosílnych palív.
  • Testy jadrových zbraní v 50. a 60. rokoch zanechali v prírode stopy izotopu, ktoré sú uložené v sedimentoch a ľadovcoch.
  • Do riek a oceánov vypúšťame toľko plastov, že znečistenie plastmi je už všadeprítomné a pravdepodobne zanecháva fosílne záznamy.
  • V pôde sme zdvojnásobili množstvo dusíka a fosforu používaním hnojív. Podľa niekoľkých štúdií sme mali na cyklus dusíka najväčší vplyv za posledné 2,5 miliardy rokov.
  • Zanechali sme trvalý záznam vzdušných častíc zo spaľovania čierneho uhlia v sedimentoch a v ľadovcoch.

To, čo nám hovorí táto štúdia je, že zmeny sú také veľké ako tie, ktoré nastali na konci doby ľadovej. A to je veľký problém,“ povedal pre The Guardian Colin Waters, autor štúdie a hlavný geológ z Britského geologického prieskumu.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy