Včera zachvátil jednu z najslávnejších budov Paríža požiar. Ten zúril viac než osem hodín a môže podľa francúzskych médií súvisieť z renovačnými prácami na streche a sanktusníku – štíhlej vežičke nad presbytériom kostola na hrebeni strechy hlavnej chrámovej lode.
Katedrála, ktorá je lokalitou Svetového dedičstva UNESCO a každoročne ju navštívi takmer 14 miliónov turistov, je úzko spojená s dejinami Francúzska už od začiatkov jej výstavby na konci 12. storočia – vedci sa zhodujú na roku 1163. Výstavba trvala takmer dve storočia; do roku 1345.
Hlavné veže sú zachránené, škody sú obrovské
Dve hlavné zvonové veže parížskej katedrály Notre-Dame sú „zachránené a zachované“, vyhlásil náčelník miestnych hasičov, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
Dnes doobeda sa hasičom podarilo úplne uhasiť požiar. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie parížskeho hasičského zboru. Pri likvidácii požiaru, ktorá trvala deväť hodín, utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti a jeden hasič. Hasičom sa podarilo zachrániť konštrukciu budovy a najvýznamnejšie umelecké diela a predmety s nevyčísliteľnou historickou hodnotou, ktoré sa v katedrále nachádzali.
Vrchný administratívny duchovný katedrály Patrick Chauvet potvrdil, že z vnútrajška chrámu sa podarilo zachrániť tŕňovú korunu, ktorú mal údajne pred svojím ukrižovaním na hlave Ježiš Kristus, ako aj tuniku francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. z 13. storočia. Hasiči však nedokázali včas vyniesť niekoľko veľkých obrazov, dopĺňa tlačová agentúra DPA.
Hovorca katedrály André Finot pre DPA uviedol, že zničené drevené trámy a výstuže strechy pochádzali sčasti z 13. storočia a sčasti z 19. storočia.
Príčina požiaru
Podľa parížskej prokuratúry vyšetrovatelia považujú požiar, ktorý zničil časť tohto gotického chrámu, za nehodu, pričom predbežne vylúčili možnosť podpaľačstva vrátane teroristických motívov. Polícia bude viesť vyšetrovanie „neúmyselného zničenia spôsobeného požiarom“, dodala parížska prokuratúra citovaná tlačovou agentúrou AP.
Starostka francúzskeho hlavného mesta Anne Hidalgová uviedla, že ľudia žijúci neďaleko Notre-Dame boli evakuovaní pre prípad možného zrútenia horiacej stavby.
Hidalgová spresnila, že pri záchrannej operácii sa zranil jeden hasič a z interiéru katedrály sa podarilo včas dostať podstatné množstvo vzácnych umeleckých a posvätných predmetov.
Pri hasení sa používali všetky dostupné prostriedky okrem lietadiel zhadzujúcich vodu. Tie sú podľa príslušných činiteľov vzhľadom na hmotnosť vody nevhodné a mohli by spôsobiť zrútenie historickej stavby.
Plamene sa rýchlo rozšírili cez značnú časť katedrály, pričom zničili strechu hlavnej lode, štíhlu vežu nad krížením bočných lodí a prenikli aj do interiéru. Príčina požiaru nebola bezprostredne známa, avšak na katedrále prebiehajú intenzívne renovačné práce a časť stavby je obložená lešením.
Obnova
Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že parížska katedrála Notre-Dame, bude zreštaurovaná. „Spoločne znovu postavíme Notre-Dame,“ vyhlásil pred poškodeným chrámom šéf Elyzejského paláca, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
Podľa jeho slov sa katedrála „vyhla najhoršiemu“ vďaka práci hasičov, ktorí hodiny bojovali s plameňmi v úsilí zachrániť dve hlavné zvonové veže, fasádu a celkový skelet stavby. Macron ďalej vyhlásil, že na obnovu poškodených a zničených častí chrámu budú povolaní „tí najtalentovanejší“ experti a pamiatkari.
„To, čo sa stalo dnes v noci katedrále Notre-Dame, je obrovskou tragédiou,“ vyhlásil 41-ročný prezident, podľa ktorého je katedrála „epicentrom nášho života“ a chrámom „všetkých Francúzov“ – veriacich i neveriacich.
Macron ocenil odvahu zasahujúcich hasičov, ktorým sa medzitým podarilo dostať požiar pod kontrolu, a dodal, že spustí medzinárodnú zbierku na obnovu katedrály. „Francúzi to očakávajú,“ zakončil prezident svoj prejav po boku parížskej starostky Anne Hidalgovej a parížskeho arcibiskupa Michela Aupetita.
Francúzsky podnikateľ a miliardár Francois-Henri Pinault prisľúbil 100 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Vo vyhlásení Pinault, šéf spoločnosti Kering, ktorá vlastní luxusné módne značky ako Gucci či Yves Saint Laurent, uviedol, že peniaze na „nevyhnutnú celkovú obnovu Notre-Dame“ poskytne jeho investičná firma Artémis.
Aj francúzsky miliardár a šéf spoločnosti LVMH Moët Hennessy Louis Vuitton (LVMH) Bernard Arnault v utorok oznámil, že jeho rodina a spoločnosť prispejú spolu sumou 200 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame, ktorá v pondelok vyhorela. Informovala o tom agentúra AFP.
V Notre-Dame sa písali dejiny, už raz bola takmer zničená
Katedrála Notre-Dame v Paríži, po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolickej arcidiecézy. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej. Práve do tohto posvätného miesta zasadil spisovateľ Victor Hugo dej svojho svetoznámeho románu Chrám Matky Božej v Paríži.
Katedrálu postavili na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika.
O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, po 182 rokoch.
Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály – portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey.
Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. V katedrále sa tiež v roku 1572 odohrávala zvláštna svadba Margaréty z Valois, ktorá stála pred oltárom, kým jej ženích, hugenot Henrich IV., musel zostať vo dverách.
Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Zničený bol aj arcibiskupský palác, ktorý bol súčasťou objektu.
Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú. Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII. korunoval kráľa Napoleona Bonaparta, ktorý tam potom korunoval aj svoju manželku.
Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto jedinečné dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, keďže sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky.
Nahlásiť chybu v článku