Vypálenie a vyrabovanie obcí Kľak a Ostrý Grúň 21. januára 1945. Foto: repro TASR

Masaker v Kľakovskej doline známy ako Krvavá nedeľa sa odohral presne pred 75 rokmi.

Keď na konci augusta 1944 vypuklo na našom území Slovenské národné povstanie, očakávania boli veľké. Neprešli ani dva mesiace a povstanie bolo potlačené. Protifašistický odboj ďalej pokračoval partizánskou vojnou prakticky až do oslobodenia sovietskymi, rumunskými a československými vojskami.  Vlna vzdoru proti nacistickému režimu, jedna z mála kapitol slovenských dejín z obdobia druhej svetovej vojny, si však vyžiadala aj svoju daň. V okolí Žarnovice jej hovoria Krvavá nedeľa.

Povstalecké jednotky nemali proti nemeckej presile veľké šance. Aj preto SNP skončilo ani nie dva mesiace po jeho vypuknutí. Protifašistický odboj napriek tomu neutíchol, akurát zmenil podobu. Zvyšky jednotiek sa presunuli do hôr a zamerali sa na partizánsky spôsob boja. Neoceniteľnú pomoc im poskytovali obyčajní ľudia z mnohých slovenských dedín, najmä v oblasti stredného Slovenska.

Bojovať v partizánskej vojne je pre silnejšiu zo strán oveľa náročnejšie ako konvenčné vojenské operácie. Nacisti sa preto po potlačení povstania uchýlili k tomu najprízemnejšiemu riešeniu. V snahe potlačiť slovenský odboj zabíjali civilné obyvateľstvo a vypaľovali celé obce a osady, kde objavili čo i len najmenší náznak kolaborácie s partizánmi.

Obec Ostrý Grúň v súčasnosti, foto: GHudec [CC BY-SA]

Tisícky obetí fašistických represálií

Ako pre TASR v minulosti uviedla historička Viera Kováčová, nacisti s pomocou slovenských fašistických jednotiek v priebehu niekoľkých mesiacov vypálili na našom území minimálne 111 obcí. Celkovo si tieto incidenty vyžiadali 5 304 ľudských obetí, ktoré boli objavené vo viac ako 200 masových hroboch. Presne pred 75 rokmi, 21. januára, prišli nacisti s podobným cieľom aj do obce Kľak. Udalosť si od tohto dňa pripomíname ako Krvavú nedeľu a podľa niektorých odborníkov ide o vôbec najhorší vojnový zločin spáchaný na území Slovenska.

Vypálená obec Kľak, foto: Archív TASR

Predzvesť vraždenia

Krvavé zločiny sa v oblasti Kľakovskej doliny a jej okolí odohrali ešte skôr, v septembri 1944 počas Slovenského národného povstania a aj neskôr v decembri po jeho potlačení. Partizánske jednotky najskôr zajali a transportovali niekoľko stoviek nemeckých obyvateľov miestnych dedín Píla a Veľké Pole, pričom zavraždili až 83 ľudí. Nemci sa prvýkrát pomstili v decembri, keď bez vynesenia rozsudku popravili 31 osôb podozrivých z financovania SNP a pomoci partizánom.

Partizánsky odboj v pohorí Vtáčnik napriek tomu pokračoval. Špeciálna nemecko-slovenská protipartizánska jednotka Abwehrgruppe 218 ,známa ako Edelweiss sídliaca v Kremnici, tak začala plánovať proti obciam Kľak a Ostrý grúň svoju finálnu operáciu. Prieskumná skupina Edelweiss narazila na partizánov už 18. januára 1945. Došlo k malej prestrelke, ktorá len predznamenala to, čo sa v Kľakovskej doline malo udiať už o niekoľko dní.

Partizánska chata neďaleko obce Kľak, foto: Archív TASR/Jana Vodnáková
Partizáni v okolí Kľaku, foto: Archív TASR

Krvavá nedeľa

Je nedeľa 21. január 1945 a v pohotovosti je celá jednotka Edelweiss o počte 300 mužov. Medzi nimi aj Ladislav Nižňanský, veliteľ slovenského oddielu jednotky. Na krvavom masakri sa v tento deň totiž zúčastňuje aj 120 členov pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Fašistom dokonca pomáha aj malá jednotka Waffen-SS vyzbrojená obrnenými transportérmi a delami. Operáciu ešte dopĺňa asi stovka mužov z oddielu nemeckej domobrany z neďalekých dedín Píla a Veľké Pole. Skoro ráno sa dostávajú k Ostrému Grúňu.

Vypálenie a vyrabovanie obcí Kľak a Ostrý Grúň 21. januára 1945. Foto: repro TASR

Nemeckí nacisti a slovenskí fašisti najskôr celú obec obkľúčili, aby z Ostrého Grúňa počas zásahu nikto neušiel. Následne prepadávali dom za domom a všetkých obyvateľov zhromažďovali v dome a na dvore jedného z miestnych dedinčanov. Na jednom mieste potom povraždili celkovo 64 ľudí., z toho 26 žien, 12 detí. Najmladšie malo 14 mesiacov. Dom podpálili a presunuli sa k obci Kľak.

V dolnej časti dediny fašisti zmenili taktiku. Ľudí strieľali priamo pri konfrontácií počas prepadávania domov. V tzv. Novom Kľaku zabili okrem jediného človeka všetkých obyvateľov. Bolo ich 84, vrátane 36 detí či tehotnej ženy. V Hornom Kľaku miestnych opäť zhromaždili na otvorenom priestranstve s cieľom masovej popravy. Po zavraždení zranených partizánov, ktorých v domoch našli však veleniu Edelweiss prišiel nový rozkaz. Prečo sa rozhodli zvyšných obyvateľov Kľaku ušetriť nie je zrejmé, vraždenie však v tomto momente skončilo. Masaker v Kľakovskej doline si tak počas Krvavej nedele vyžiadal 148 ľudských životov, mohlo ich byť však aj viac.

Vypálenie a vyrabovanie obcí Kľak a Ostrý Grúň 21. januára 1945. Foto: repro TASR
Vypálenie a vyrabovanie obcí Kľak a Ostrý Grúň 21. januára 1945. Foto: repro TASR

Nasledujúci deň jednotka Edelweiss celú dolinu uzavrela. Príkaz na vysťahovanie dostali aj obyvatelia nižšie položených dedín. V nasledujúcich dňoch sa do Kľaku a Ostrého Grúňa opäť vrátili a obe dediny kompletne vypálili. Dolina ostala uzavretá až do oslobodenia územia Slovenska. Podobné zásahy proti slovenským obciam a civilnému obyvateľstvu pokračovali na našom území prakticky až do konca druhej svetovej vojny.

Gardistický veliteľ Ladislav Nižňanský (v strede) medzi príslušníkmi svojej jednotky Hlinkovej gardy, Reprofoto: Archív TASR

Smrť bez trestu

A čo sa stalo so zodpovednými? Veliteľ jednotky Edelweiss E. von Thun-Hohenstein nakoniec padol do sovietskeho zajatia. Za vojnové zločiny bol odsúdený na trest smrti a popravený. Ladislav Nižňanský, ktorý pri masakri v Kľakovskej doline velil slovenskému oddielu ušiel do zahraničia, na trest smrti bol odsúdený v neprítomnosti. V januári 2004 ho zadržali nemecké úrady, ktoré ho nakoniec zbavili viny s tým, že jeho účasť na vraždení už nie je možné preukázať. Bez trestu zomrel v roku 2011.

Ústav pamäti národa, Obec Píla, Pravda, TASR, noviny.sk
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )