Cestovanie v čase je veľká túžba spoznávať bytosti a okamihy minulosti, ale aj budúcnosti. Ľudia doposiaľ neobjavili spôsob ako to uskutočniť a tak nám neostáva nič iné, ako skúmať pozostatky predmetov či bytostí, ktoré sú čas od času objavené. Vďaka tomu máme jedinečnú príležitosť spoznať, aká asi bola planéta Zem pred miliónmi rokov. Po novom ale s ešte väčšou istotou.
V uplynulých dňoch sa vedcom z univerzít v Cambridge a Kodani podarilo extrahovať najstaršiu genetickú informáciu zo zubu nosorožca starého vyše 1,7 milióna rokov. O úspechu informoval britský portál Independent.
Inovatívna technológia, ktorá bola využitá pri jeho skúmaní, môže byť dokonca cestou k ucelenejšiemu pochopeniu evolúcie nášho sveta.
Prostredníctvom hmotnostnej spektometrie proteínov a objasnenia chemickej štruktúry molekúl boli výskumníci schopní dozvedieť sa o genetických dátach z prastarej skloviny zubu omnoho viac, ako to bolo v prípade testovania jeho DNA. Uskutočnením tohto merania im bolo umožnené zistiť nie len približný, ale skutočný vek pozostatku. Takto nahliadli do histórie ešte hlbšie ako ktokoľvek pred nimi.
https://t.co/W7RqDOJCSZ Scientists extract oldest ever genetic information from 1.7 million-year-old rhino tooth #sciencenews pic.twitter.com/I6xKOSVwpY
— Science news (@UpdateonScience) September 12, 2019
Vyhynutý druh nosorožca, nazývaný tiež Stephanorhinus, kedysi žil na území dnešného Gruzínska v období starších štvrtohôr. Vieme, že živočíšna DNA sa za bežných podmienok rozpadá. O zachovanie tohto zubu však bolo postarané prirodzeným konzervovaním, ktorým je vo voľnej prírode permafrost. V daných podmienkach môžu proteíny vytrvať v neporušenom stave aj milióny rokov.
Analyzované proteíny, ktoré sú tvorené aminokyselinami poskytli vhodný materiál pre bližšie porozumenie kľúčových genetických informácií organizmov, ktoré boli doteraz neznáme.
„Už dvadsať rokov sa na riešenie otázok o vývoji zaniknutých druhov, adaptácii a migrácii ľudí používa zastaralá metóda skúmania DNA, ktorá má svoje obmedzenia. Teraz sme konečne získali pradávne genetické informácie, ktoré nám umožňujú rekonštrukciu cesty molekulárnej evolúcie,“ objasňuje hlavný výskumník, profesor Enrico Cappellini z univerzity v Kodani.
The oldest genetic #data ever found Cosmos Scientists from Denmark and the UK say they have extracted genetic information from a 1.7-million-year-old rhino tooth, making it the largest and oldest genetic … https://t.co/xHmfiM7Gr5 #ArtificialIntelligence #Privacy #Toronto pic.twitter.com/LOOLfGyXYm
— Saeed Valadbaygi (@SaeedBaygi) September 11, 2019
Doposiaľ najstarší výskum DNA bol prevedený na koni, ktorého vek bol stanovený na 700-tisíc rokov. Praveká cesta vývinu človeka bola prostredníctvom DNA schopná obsiahnuť uplynulých 400-tisíc rokov existencie. História moderného človeka je ale odhadovaná až na 6 či 7 miliónov rokov.
Genetické prepojenia medzi nami a vyhynutým Homo erectus sú v súčasnosti prakticky neznáme, nakoľko všetky vedomosti, ktoré v tomto smere máme, sú založené na anatomickej a nie genetickej informácii. Vyše 90% cesty evolúcie ľudstva je preto naďalej neznámych. O prekvapeniach, ktoré svetový permafrost naďalej ukrýva sa ale časom s určitosťou dozvieme.
The Independent
Nahlásiť chybu v článku