Bola som na jazykovom pobyte na Kostarike: Za ubytovanie som zaplatila 500 €, v izbe pobehovali šváby

Keď som kamarátom povedala, že sa idem na Kostariku učiť po španielsky, mysleli si, že som sa zbláznila. Veď som po španielsky nevedela povedať ani “ahoj”. Nikdy v živote som sa tento jazyk neučila a zrazu som mala sedieť v škole tisíce kilometrov od domova a začať úplne od nuly.

A aby toho nebolo málo, veľmi rýchlo som zistila, že španielčina nebude jediný jazyk, ktorý budem musieť používať. Na hodiny, v škole aj medzi ľuďmi, som potrebovala angličtinu. Takže som sa ocitla v trochu absurdnej situácii – ráno som sa učila španielčinu, aby som sa raz dokázala dohovoriť, a zároveň som používala angličtinu, aby som pochopila, čo sa okolo mňa deje.

Bola som nervózna, nadšená a miestami úplne stratená. Ale práve preto na túto cestu dodnes spomínam ako na jedno z najodvážnejších rozhodnutí svojho života.

Skok do neznáma

Pred štyrmi rokmi som si povedala, že je čas pohnúť sa vpred. A hoci moja angličtina nebola úplne perfektná, rozhodla som sa, že sa naučím úplne nový jazyk. Nebudem na nič čakať, život plynie a ani neviem dokedy, preto som neváhala ani sekundu. Pred sebou som mala bláznivé dobrodružstvo: 5 týždňov jazykového pobytu angličtiny v Miami a odtiaľ som mala ísť na 2 týždne na Kostariku.

Kostarika bola len 3 hodiny cesty lietadlom od Miami, tak som si to spojila a začali sa nezabudnuteľné dni ďaleko za hranicami Slovenska. A hoci v Miami som si bola istejšia, keďže anglický jazyk som ovládala na mierne pokročilej úrovni, čím viac sa blížil môj odchod na Kostariku, tým viac som sa bála. Nikdy som nebola sama tak ďaleko od domova a ešte k tomu v krajine, v ktorej neovládam miestny jazyk.

Vyzeralo to úplne inak, ako som si predstavovala