Na Slovensku pracovalo v auguste 2026 takmer 150-tisíc zahraničných pracovníkov, čo je medziročný nárast o viac ako 15-tisíc. Ich domovskými krajinami sú hlavne Ukrajina, India, Filipíny, Nepál, Vietnam či Uzbekistan. Dáta ÚPSVaR ukazujú, že najvyššie počty zahraničných pracovníkov boli v auguste 2026 evidované v okresoch Bratislavy, nechýba Trnava, Nitra, Senec, Malacky či Žilina.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako uviedol Tomáš Kušmirek, obchodný manažér personálnej agentúry TRANSFER Slovensko, zamestnanci zo zahraničia nemajú nahrádzať Slovákov ani byť lacnejšou alternatívou. Majú dopĺňať pracovnú silu tam, kde firmy dlhodobo nevedia nájsť vhodných ľudí.
„Firmy nevolia zahraničného pracovníka preto, že by to bolo jednoduchšie. Práve naopak. Nábor, administratíva, doprava, ubytovanie a ich integrácia sú náročné disciplíny. Avšak bez nich by nedokázali udržať stabilnú výrobu, služby ani plánovať ďalší rast, keďže pozície dlhodobo nevedia obsadiť domácimi zamestnancami,“ dodal Kušmirek.
Nemajú nahrádzať Slovákov
Pri zamestnávaní zahraničných pracovníkov rozhoduje, či má firma k dispozícii vo svojom okolí človeka, ktorého potrebuje. Svoju úlohu hrá kvalifikácia, región, mobilita aj ochota nastúpiť na konkrétne pracovné miesto. Uchádzač o prácu v jednom okrese automaticky nevyrieši nedostatok pracovníkov vo výrobe alebo v logistike na opačnom konci Slovenska.
Zároveň platí, že zahraniční pracovníci nachádzajú uplatnenie predovšetkým v okresoch, kde je nízka nezamestnanosť spolu s vyšším počtom voľných pracovných miest. Preto vidíme, že svoje uplatnenie nachádzajú napríklad v okresoch Trnava, Nitra, Galanta, Nové Mesto nad Váhom či Nové Zámky.
„Zahraniční pracovníci tak už nie sú iba dočasnou výpomocou. V mnohých regiónoch sa stali nevyhnutnou súčasťou pracovného trhu spolu so slovenskými zamestnancami,“ uvádza Kušmirek.
Možné napätie či stagnácia rastu mzdy?
Aby dokázali oba segmenty zamestnancov fungovať paralelne, platí, že príchod cudzincov nemôže nahradiť aktiváciu domácich nezamestnaných. To v praxi znamená, že slovenské úrady a kompetentné orgány musia naďalej dbať na rekvalifikáciu, podporu mobility a zlepšovanie pracovných podmienok, ktoré podporia zamestnanosť Slovákov.
„Ak by firma zamestnávala zahraničných pracovníkov v regióne a profesii, kde má dostatok vhodných domácich záujemcov, môže vznikať napätie. Naše skúsenosti však ukazujú, že zahraničný nábor pre jeho komplexnosť firmy využívajú najmä pri opakovane neobsadených miestach, vysokej fluktuácii alebo pri nedostatku pracovníkov v konkrétnom regióne,“ vysvetľuje Tomáš Kušmirek.
Ďalšou obavou, ktorá sa v súvislosti so zvyšovaním zahraničných pracovníkov objavuje, je stagnácia rastu mzdy, respektíve akési „podkopávanie“ súčasných nastavených štandardov.
„Tento záver podľa mňa nie je možné tvrdiť poctivo. Priemerné mzdy cudzincov totiž môžu byť v štatistikách nižšie aj preto, že veľká časť z nich pracuje najmä vo výrobe, v logistike a na operatívnych pozíciách. Ich nižšie mzdy preto automaticky neukazujú na celkové znižovanie miezd v krajine,“ uzatvára Kušmirek.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorovNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku