Ilustračná foto: Flickr (Jim Forest)/úprava redakcie

Zistenia môžu mať veľké využitie v medicíne.

Vedcom sa podaril zaujímavý úspech. Pomocou vloženia génov jeleňa do myší docielili, že malým hlodavcom začali na hlave rásť „mini parohy“. Vďaka tomuto výskumu sa ukazuje, že je možné, aby aj cicavce, ktoré stratili schopnosť regenerovať väčšinu orgánov, mohli túto nevýhodu zvrátiť. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Parožie u myší rástlo rýchlosťou až 2,75 centimetra za deň, čím sa stalo jedným z najrýchlejšie sa regenerujúcich tkanív v živočíšnej ríši a ponúka dokonalý pohľad na to, ako môžu cicavce regenerovať bunky, uvádza portál IFL Science.

Identifikovali správne kmeňové bunky

Práve parohy sú obzvlášť zaujímavé, pretože cicavce vo všeobecnosti stratili schopnosť regenerovať orgány a väčšinu tkanív, takže parohy, ktoré pravidelne dorastajú, ponúkajú jedinečný pohľad na to, ako by mohla fungovať napríklad regenerácia kostí.

Toa Qin, vedec a hlavný autor štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise Science, študoval spolu kolegami mechanizmus rastu a zhadzovania parožia.

Desať dní pred zhodením identifikovali u jeleňov jeden typ kmeňových buniek, ktoré boli vysoko aktívne pri regenerácii a zostali tiež aktívne krátko po zhodení. Piaty deň po zhodení identifikovali nový podtyp kmeňových buniek.

Po identifikácii viacerých štádií rastu tím odobral kmeňové bunky, ktoré vykazovali najväčší potenciál rastu a kultivovali ich. Potom ich implantovali do hláv myší.

Môže pomôcť aj ľuďom

Po 45 dňoch sa u myší vyvinuli jasne identifikované miniparohy. Parohy sa rýchlo predĺžili a vedcom ukázali genetické mechanizmy, ktoré vedú k vývoju parožia. Tieto zistenia sú významné, keďže by sa dali aplikovať na rast kostí, a tak v konečnom dôsledku pomôcť ľuďom, ktorým z rôznych dôvodov chýbajú kosti.

Takáto liečba ale vyvoláva aj etické otázky týkajúce sa medzidruhovej implantácie buniek. Taktiež tu existujú významné riziká v bezpečnosti takejto liečby.

Uložiť článok

Najnovšie články