Napriek tomu je spánok aj po desiatkach rokov výskumov ešte stále do značnej miery záhadou. Vedci majú viac otázok ako odpovedí, tímu švajčiarskych odborníkov sa však podarilo niečo nevídané. Prvýkrát otvorili okno do spiacej ľudskej mysle.
Čo robí mozog počas spánku?
Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, čo vlastne mozog robí počas hodín, ktoré prespíme? Vďaka umelej inteligencii dnes toho o spánku vieme omnoho viac, než kedykoľvek predtým, píše portál Medical Xpress. Vďaka nej dokázal tím švajčiarskych vedcov dekódovať, čím sa mozog v spánku zaoberá a na čo vlastne myslí. Skombinovali funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI) a elektroencefalografiu (EEG) a vďaka tomu sa im podarilo dokázať to, čo doteraz vedci zväčša len predpokladali.
Mozog v spánku skutočne triedi tisícky úlomkov informácií, ktoré nazhromaždil počas dňa. Počas spánku neprijíma vonkajšie stimuly, je to teda ideálny čas na to, aby informácie vyselektoval a v pamäti ponechal len tie najdôležitejšie. Aby to bolo možné, jednotlivé časti mozgu medzi sebou vedú pomyselný dialóg, informuje štúdia publikovaná v časopise Nature Communications.
Zatiaľ nám chýbajú nástroje na to, aby sme mohli vidieť presné myšlienkové procesy, ktorými sa mozog zaoberá. Už teraz je však jasné, že spánok zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri ukladaní informácií do pamäte a ich upevňovaní. Spánok je však aj časom, kedy prebieha spracúvanie a následná regulácia emócií.
Dôležitú úlohu zohrávajú pozitívne emócie
Vedcov však zaujímalo, ktoré časti mozgu sa počas spánku aktivujú a ako emocionálna regulácia prebieha. Pýtali sa napríklad, akú úlohu zohrávajú pozitívne emócie pri ukladaní informácií do pamäti. Na ukladaní dočasných informácií sa podieľa aj časť mozgu, ktorej sa hovorí hipokampus. Ten informácie odosiela do kôry mozgu. Počas tohto procesu prebieha prehrávanie udalostí, ktoré sme zažili počas dňa a posilňujú sa prepojenia medzi neurónmi. Ako vlastne ale experiment prebiehal?
Vedci večer umiestnili účastníkov experimentu do fMRI stroja a požiadali ich, aby si zahrali dve videohry. V jednej videohre bolo úlohou rozoznávanie tvárí, kým v tej druhej mal hráč prejsť 3D bludiskom. Dve hry aktivujú rozdielne časti mozgu, vďaka čomu bolo možné aktivitu ľahšie za pomoci fMRI sledovať. Okrem toho, hra bola mierne upravená, o čom však dobrovoľníci netušili. Z dvoch hier mohli vyhrať len v jednej. Vedci tak chceli sledovať vplyv pozitívnych emócií na dianie v spánku.
Následne si mohli ľudia hodinu či dve pospať, pričom spánkový cyklus bol sledovaný za pomoci EEG. Na zistenie toho, či mozog opakuje informácie získané počas hrania hry, použili vedci dekodér vyrobený špeciálne pre tento účel. Potom vedci porovnali skeny mozgu z času, keď sa človek venoval hre a z času, kedy práve spal. Ukázalo sa, že vzorce aktivácie mozgu boli podobné v oboch prípadoch. Zaujímavé však je, že mozog si prehrával tú hru, ktorú človek vyhral, nie tú, ktorú prehral, dôležitú úlohu teda zohrávajú pozitívne emócie.
Nahlásiť chybu v článku