Francesco Mutti vyrastal 150 metrov od rodinnej fabriky na paradajky, no vo veku 19 rokov z nej odišiel, aby si našiel vlastnú cestu. Po viacerých zahraničných skúsenostiach v Paríži, Londýne, USA či Austrálii mu zavolal otec, či sa nechce vrátiť. „Povedal som mu, že ak sa vrátim, chcem to robiť inak,“ hovorí dnes šéf obrovskej spoločnosti Mutti.
správy od nás budete mať ako prví.
Namiesto tlaku na čo najnižšie náklady, ktorý vtedy v odvetví diktovali diskontéri a privátne značky, sa rozhodol platiť farmárom za paradajky viac, než bola trhová cena.
Za rodinnou firmou z talianskej Parmy dnes stojí obrat 777 miliónov eur, prísny farmársky rebríček s 15 parametrami kvality, senzory poháňané umelou inteligenciou, ktoré paradajkám doslova „dávajú hlas“, aj expanzia, ktorá naberá na obrátkach naprieč strednou a východnou Európou – od Poľska cez Rumunsko až po Slovensko.
Mutti je v Taliansku zároveň firmou, ktorá je lídrom v segmente prémiových značiek, ale aj v rámci celého trhu. Vzhľadom na oblasť, v ktorej podniká, ide o zaujímavý unikát. CEO Francesco Mutti v exkluzívnom rozhovore pre interez prezradil aj to, akým spôsobom bojujú s klimatickou zmenou, ako využívajú umelú inteligenciu, ale tiež to, aký proces sa skrýva za produkciou prémiových paradajkových výrobkov.
S firmou sa spája vaše dospievanie a život. V podstate ste tu vyrastali, následne ste ale na pár rokov odišli a vrátili sa, keď ste mali 25 rokov. Prečo?
V tom čase sa trh zásadne menil – vstupovali sem diskontné reťazce a rozvíjali sa privátne značky. Naša firma trpela, keďže sa zameriavala na kvalitu, no zároveň tu bol veľký tlak na ceny. Do toho mi zavolal otec, že je unavený a chce skončiť. Opýtal sa ma, čo budem robiť ja.
Povedal som mu, že ak sa vrátim, chcem to robiť inak. Veľký problém paradajok je, že sa veľmi často považujú len za komoditu. A pracovať v komoditnom trhu pre mňa nebolo zaujímavé. Chcel som priniesť to najkvalitnejšie, čo bolo možné, a tak som za paradajky začal platiť viac.
Iste si viete predstaviť, že vo firme, ktorá trpí, sa to nepovažovalo za najlepší nápad. Ale mojím jasným cieľom bolo priniesť čo najväčšiu kvalitu a túto filozofiu razíme dodnes.
Akú najväčšiu zmenu sa vám po vašom nástupe do firmy podarilo urobiť?
Najväčšia zmena, ktorá sa nám podarila, bola zmena mentality. Mentalita, ako pracujeme. Mentalita, ako platíme za paradajky. Mentalita toho, čo hľadáme, a toho, ako sa pozeráme do budúcnosti. Najmä na začiatku musíte obetovať niečo v krátkodobom horizonte, aby ste vybudovali niečo pre budúcnosť.
Nemuseli ste výrazne škrtať náklady?
Samozrejme, niečo sme znížili, ale v zásade sme naše náklady neznižovali. Bežne majú firmy s rastúcim objemom výroby výrazné úspory z rozsahu. My pri paradajkách – a iba pri paradajkách – takéto úspory z rozsahu nemáme. Práve naopak.
Platíme za paradajky viac, než je trhová cena. Minulý rok sme investovali vyše 10 % nad trhovú cenu – 9 miliónov eur. To ide priamo našim farmárom, a bežne by ste tak ušetrili milióny eur, lebo to pomáha vášmu vlajkovému produktu. A naopak – my sme investovali. Máme veľmi silný vzťah s našimi farmármi. A môžeme si vyberať, máme dlhý rad farmárov, ktorí chcú dodávať paradajky nám.
To nám dáva silu vyberať si, dáva nám to možnosť mať najlepších farmárov, ktorí vám dodajú tú najlepšiu kvalitu. Pretože vieme, že táto extra cena pôjde jednoznačne do najlepšej kvality. To je niečo, čo prezentuje našu dlhodobú filozofiu.
Aké ťažké je udržať si tento biznis model?
Enormne ťažké, hlavne na začiatku. Začiatok je veľmi tvrdý, pretože trvá roky, kým dosiahnete výraznú aktiváciu. Potom je tu sezóna. Sú sezóny, keď je kvalita dobrá, a iné, keď je to ťažšie. Potom sú sezóny s veľkou úrodou a iné, keď je nedostatok.
Takže keď dôjde k negatívnejším scenárom, veľmi často ekonomicky trochu trpíme. A vtedy sa vždy nájde zdvihnutá ruka, ktorá sa pýta, či musíme platiť toľko peňazí nad trhovú cenu. Ak by sme skresali tieto výdaje, pôjde to na úkor kvality a tiež farmárov. A nemôžeme si dovoliť stratiť svojich farmárov. Musíme ich motivovať, aby ďalej rástli a rozvíjali kvalitu, na ktorej pracujú.
Keď hovoríte o prémiovej kvalite Mutti, čo si pod tým má bežný spotrebiteľ predstaviť?
Mutti je zmesou extrémnej jednoduchosti na jednej strane a extrémnej zložitosti na strane druhej. Recept je vo svojej podstate zaistiť tie najlepšie paradajky a mať postupy, ktoré dokážu zachovať prirodzenú excelentnosť. Extrémna jednoduchosť preto, lebo náš produkt je v konečnom dôsledku najjednoduchší možný produkt.
Na druhej strane tu máme zložitú časť podnikania. Napríklad, akú investíciu máme urobiť do budúcej sezóny z hľadiska úrody? Ako urobiť túto prognózu? Ďalší bod je jednoducho fakt, že v našej továrni máme štandardne menej ako 300 ľudí. Potom zrazu príde 1 300 osôb, z ktorých tretina nemá žiadne pracovné skúsenosti a za pár hodín ich musíte vyškoliť.
Samozrejme, nehovoriac o počasí, ktoré je niekedy naša nočná mora. V posledných rokoch vnímame drastický vplyv klimatických zmien na naše podnikanie. Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že kedysi sme sezónu začínali niekedy na prelome júla a augusta. Za 20 rokov sa začiatok posunul na približne 20. júl, v ďalších ôsmich rokoch to už bol 16. júl, vlani sme ju otvárali 13. júla. Tento rok sme otvorili 9. júla, čo je neuveriteľné.
A to znamená riadiť našich farmárov, objem, čas spracovania. Čo tým myslím? Predstavte si, koľko spracúvame – hovoríme o 12 000 tonách denne v troch rôznych závodoch.
Ako vnímate konkurenciu?
Samozrejme, máme tu firmy, ktoré sú schopné, ale nemôžeme úplne hovoriť o konkurencii. Keď sa pozrieme na veľký obraz na európskej úrovni, vidíme, že prví traja konkurenti dokopy nedosahujú ani polovicu nášho trhového podielu.
Z čisto konkurenčného hľadiska si myslím, že jediným konkurentom je privátna značka. Myslím, že riziko konkurencie je zjavné, ak ľudia začnú veriť, že paradajky sú všetky rovnaké. Ale v deň, keď náš produkt vyskúšajú, sme v bezpečí.
Potom tu máme klimatickú krízu, ktorá je zjavná. Je ešte nejaká výzva, o ktorej sa výraznejšie nehovorí?
Klimatická zmena je obrovská výzva. A nemáme nástroj, ako sa proti nej chrániť. Pracujeme napríklad na paradajkách, ktoré si vyžadujú menej vody, no najväčším problémom celej zmeny je neistota.
Čo ale považujem za hrozbu, o ktorej sa nehovorí, je to, že nám miznú ľadovce. Nemáme stratégiu, ako zadržiavať vodu, pretože zatiaľ máme veľké rieky, ktoré tečú celoročne. Máme ľadovce, ktoré produkujú túto vodu celoročne. Samozrejme, sú obdobia, keď je hladina vysoká, a iné, keď je nízka. Ale tento rok sme začali zažívať, že naše toky strácajú vodu. A ak si predstavíme ešte menej snehu a ľadu, a to sa deje rok čo rok, je vízia veľmi dramatická.
Otázka znie: Budeme na tento scenár pripravení? Čo sa stane, ak nám na mesiac alebo dva dôjde voda pre naše poľnohospodárstvo, nielen pre paradajky?
Dnes sa často v biznise skloňuje aj umelá inteligencia. Dokážete ju uplatniť aj vo vašom segmente?
AI je obrovská príležitosť z mnohých dôvodov a využívame ju aj my. Máme napríklad strojové učenie, ktoré dokáže analyzovať a čoraz lepšie rozpoznávať kvalitu vzoriek paradajok. Naším cieľom je analyzovať každú jednu paradajku, aby sme videli, aké sú jej charakteristiky, aké sú prípadné problémy, nielen na rýchlej fotografii, ale naozaj to analyzovať.
Ďalší prvok, ktorý sme ako firma podporili, je vývoj senzora nazývaného Biorstore, ktorý sa vkladá do stonky paradajky. Tento senzor cez aplikáciu hlási farmárovi zdravotný stav paradajky.
Dáva mu teda odporúčanie, ako a koľko zavlažovať. Je to v podstate niečo, čo firme môže pomôcť nielen z hľadiska využitia AI, ale aj ako nástroj na prispôsobenie sa klimatickej zmene, pretože využívanie vody je jednoznačne kritické. Už teraz vieme, že farmári vďaka tomuto senzoru ušetrili zhruba 20 % vody.
Ak vám tento článok niečo dal, odmeňte ho. Nie lajkom, ale podporou. Pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:
- 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku