V najlepšom scenári vedci odhadujú, že hydroxid sodný by počas nasledujúceho roka dokázal zachytiť približne 50 ton uhlíka, čo zodpovedá ročným emisiám piatich priemerných obyvateľov Spojeného kráľovstva. Adam Subhas, hlavný člen tímu z inštitútu, dodáva: „Tieto skoré výsledky ukazujú, že nasadenie OAE v malom rozsahu je možné navrhnúť, sledovať a monitorovať s vysokou presnosťou.”
správy od nás budete mať ako prví.
Projekt je však napriek veľkým očakávaniam pomerne kontroverzný, najmä pre obavy z možného vplyvu metódy OAE na podmorský život.
Gareth Cunningham, riaditeľ pre ochranu prírody a politiku v Spoločnosti pre ochranu morí, v rozhovore pre MailOnline upozornil: „Podobné prístupy sú náročné na zdroje a ich ekologickým dôsledkom stále nerozumieme dostatočne.“
Podľa mnohých kritikov je ďalším zásadným problémom to, že OAE a podobné geoinžinierske prístupy nedokážu samotné riešiť klimatické zmeny. Ak by emisie CO₂ rástli, bolo by potrebné rok čo rok pridávať do oceánov čoraz viac chemikálií. To by mohlo viesť k hromadeniu minerálnych zvyškov a stopových kovov, ktoré negatívne ovplyvnia morský život. Navyše prílišná alkalizácia oceánov môže poškodiť citlivé morské trávy, ktoré sú kľúčové pre biodiverzitu.
Výskum však medzičasom ukázal, že terénna skúška nemala žiadny negatívny vplyv na planktón, ryby ani larvy homárov. Účinky na dospelé ryby však posúdené neboli. Rachel Davittová, akademička z Rutgers University, ktorá pomáha viesť ekologické hodnotenie, potvrdila: „Nebol zistený žiadny významný vplyv terénnej skúšky LOC-NESS na biologickú komunitu s použitím nami nameraných metrík.“
Keďže oblasť patrí medzi populárne regióny pre lov morských živočíchov, všetky potenciálne vplyvy na voľne žijúcu zver je potrebné dôkladne preskúmať.
Podobné techniky sa v minulosti už využili
Na záver treba dodať, že hoci ide o prvú veľkú skúšku stratégie OAE ako prostriedku na odstraňovanie uhlíka z oceánov, podobné techniky sa už v minulosti úspešne využili. V 80. rokoch 20. storočia sa napríklad do škandinávskych riek dávkovalo alkalické vápno, čo pomohlo obnoviť populáciu lososov vo švédskej rieke Ätran.
Napriek tomu však Gareth Cunningham zdôrazňuje, že zvýšenie alkality oceánov je podľa neho len krátkodobým riešením: „Nerieši správanie spôsobujúce klimatické zmeny a okysľovanie oceánov. Obnova prirodzených biotopov, ako sú útesy z morskej trávy a mäkkýšov, ponúka udržateľnejšie riešenie – pomáha tlmiť okysľovanie, zlepšuje kvalitu vody, chráni pobrežie a podporuje morský život,” uzatvára.
Nahlásiť chybu v článku