Udelili Nobelovu cenu za medicínu: Získali ju Ambros a Ruvkun za objav mikroRNA

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2024 získali spoločne Američania Victor Ambros a Gary Ruvkun za „objav mikroRNA a jej úlohu v posttranskripčnej génovej regulácii“. Laureátov vybralo Nobelovo zhromaždenie Karolínskeho inštitútu v Štokholme, ich mená oznámil v pondelok predpoludním generálny tajomník zhromaždenia Thomas Perlmann, informuje TASR.

Karolínsky inštitút, ktorý každoročne rozhoduje o udelení Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu a k cene pridáva aj finančnú odmenu vo výške 11 miliónov švédskych korún (takmer milión eur), označil ich objav za prelomový. Podľa inštitútu odhalili doteraz neznámy princíp génovej regulácie, ktorý je mimoriadne dôležitý pre mnohobunkové organizmy vrátane ľudí.

Nový rozmer génovej regulácie

„Teraz vieme, že ľudský genóm kóduje viac ako tisíc mikroRNA. Ich prekvapivý objav odhalil úplne nový rozmer génovej regulácie,“ skonštatoval Karolínsky inštitút.

Ako ďalej vysvetľuje švédsky ústav, ktorý je jednou z najvýznamnejších medicínskych ustanovizní na svete, genetická informácia prúdi z DNA do mediátorovej ribonukleovej kyseliny (mRNA) prostredníctvom procesu nazývaného transkripcia a potom ďalej do bunkového mechanizmu na tvorbu proteínov. Tam sa s pomocou mRNA tvoria bielkoviny na základe genetických informácií uložených v DNA.

Ambros a Ruvkun vykonávali výskum na háďatku obyčajnom, ktoré dorastá do dĺžky iba jedného milimetra. Hoci ide o malého červíka, nachádza sa v ňom niekoľko osobitných druhov buniek vrátane nervových či svalových, ktoré majú aj vyššie organizmy. Obaja vedci sa zaujímali o zmutované gény, ktoré mali za následok nesprávne načasovanie v aktivácii genetických procesov vo vývine organizmu. Výsledkom výskumu bol objav nového princípu génovej regulácie prostredníctvom predtým neznámeho typu RNA – mikroRNA.

Abnormálna regulácia môže prispieť k rakovine

Výsledky publikovali v roku 1993 v dvoch článkoch v časopise Cell, avšak vedecká komunita na ne nereagovala. To sa zmenilo až v roku 2000, keď Ruvkunov tím zverejnil článok o objave ďalšej mikroRNA na inom géne. V nasledujúcich rokoch potom viacerí vedci objavili stovky mikroRNA.

Dnes je už známe, že génová regulácia prostredníctvom mikroRNA je vlastná mnohobunkovým organizmom. Bunky a tkanivá sa bez mikroRNA nemôžu normálne vyvíjať. Abnormálna regulácia mikroRNA môže prispieť napríklad k rakovine. Mutácie v génoch kódujúcich mikroRNA spôsobujú napríklad vrodené poruchy zraku či sluchu.

„Tento kľúčový objav Ambrosa a Ruvkuna u háďatka obyčajného bol nečakaný a odhalil nový rozmer regulácie génov, ktorý je nevyhnutný pre všetky zložité formy života,“ dodal Karolínsky inštitút.

Pozri aj:

Prečo z tohto legendárneho obrazu ľudia nedokážu odtrhnúť zrak? Skenovanie mozgu prinieslo šokujúcu odpoveď