Výsledky jednoznačne stoja za to, no vyžadujú si veľa námahy. Dostať sa do formy chce čas, trpezlivosť a odhodlanie. Avšak, kým dostať sa do formy trvá pomerne dlho, na to, aby sme z nej „vypadli“, je potrebný omnoho kratší čas.
Kedy začneme bez cvičenia strácať kondičku?
Ako dlho sa udržíme v dobrej forme po tom, čo sme si ju poctivo vydreli? Trvá to kratší čas, ako by ste si možno želali. Avšak k tomu, aby sme chápali, ako o kondičku prídeme, je najprv potrebné porozumieť tomu, ako ju môžeme nadobudnúť, píše portál Science Alert.
Kľúč k tomu, aby sme boli na tom lepšie, či už hovoríme o kardiovaskulárnej zdatnosti alebo o sile svalov, je mať vytvorený návyk a zaťaženie, s akým pracujeme, neustále po troške posúvať. To znamená, zaťažiť svoje telo viac, ako je zvyknuté. Vďaka tomu si telo vytvorí nový návyk, prispôsobí sa a bude tolerovať viac záťaže, ako bolo schopné tolerovať predtým.
To, za aký čas sa dostaneme do formy, závisí od mnohých faktorov, napríklad od veku či od prostredia, v ktorom žijeme. Niektoré štúdie však naznačujú, že stačí, aby ste šli cvičiť šesťkrát, aby sa vaša celková kondička zlepšila. Zároveň sa vaše telo naučí efektívnejšie počas cvičenia spracúvať cukor uložený v zásobách tela. Čo sa svalov týka, silnejšími sa stávajú už po 2 týždňoch. Reálny nárast svalovej hmoty je však badateľný až po 8 až 12 týždňoch.
Mení sa množstvo spotrebovaného kyslíka
Aj to, ako rýchlo o získanú kondičku prídeme, závisí od mnohých faktorov, napríklad od toho, na akú aktivitu sa človek zameriava. Vezmime si napríklad maratónca na vrchole kondičky, ktorý dokáže maratón odbehnúť za 2 hodiny a 30 minút. Povedzme, že maratónec strávi tréningom 5 až 6 dní v týždni, počas ktorých odbehne 90 kilometrov. K takejto kondičke sa športovec dopracoval v priebehu 15 rokov tvrdej driny.
Teraz si predstavme, že maratónec prestal trénovať úplne. Vzhľadom na to, že telo nie je nútené neustále sa prispôsobovať novým limitom, bežec začne o kondičku prichádzať už v priebehu niekoľkých týždňov. Množstvo kyslíka, ktoré športovec spotrebuje počas cvičenia (V0max) sa v priebehu 4 týždňov zníži približne o 10 %. Táto hodnota klesá aj naďalej, avšak v priebehu ďalších týždňov už o niečo pomalšie. Čo sa však profesionálnych športovcov týka, hodnota V0max u nich aj bez tréningu ostáva vyššia, ako u bežného človeka, ktorý sa pohybu venuje menej.
Zmeny sa začnú diať už po 48 hodinách
Pokiaľ ide o bežného človeka, hladina V0max prudko poklesne už v priebehu 8 týždňov. To znamená, že približne za taký čas sa dostaneme na takú úroveň, ako keby sme necvičili vôbec. Dalo by sa povedať, že strácame nadobudnuté výhody. Dochádza k tomu preto, lebo klesá množstvo krvnej plazmy, tej zas ubúda preto, lebo naše svaly a srdce nečelia takej záťaži, ako pri pravidelnom športe. Hodnoty však klesajú len na predchádzajúcu úroveň, čo znamená, že na tom nebudeme horšie, ako sme boli predtým, ako sme začali cvičiť.
Čo sa týka svalovej sily, priemernému človek stačí 12 týždňov bez cvičenia na to, aby vládal dvihnúť oveľa nižšiu váhu, ako pri pravidelnom cvičení. V tomto prípade si však časť sily predsa len uchovávame. Zaujímavé je, že aj keď nám ubudnú sily, nemusí to ovplyvniť veľkosť svalov. To znamená, že ak sme leniví, lenivejú aj naše svaly a ak sa opäť pustíme do cvičenia, zapája sa ich do aktivity menej, ako pri pravidelnom cvičení.
Po 2 týždňoch bez cvičenia sa podľa výskumov množstvo zapájaných svalových vláken zredukuje až o 13 %. Aj keď však v týchto prípadoch hovoríme o niekoľkých týždňoch, podľa odborníkov stačí už 48 hodín bez pohybu na to, aby sa naša kondička začala zhoršovať, píše The Conversation. Efekt úpadku však pocítime až po 6 až 10 týždňoch. Stále však platí, že čím sme viac fit, tým pomalšie sa naša kondička bez cvičenia zhoršuje.
Nahlásiť chybu v článku