Z pohľadu bežného človeka je Zem pevný objekt, ktorý sa vo svojej najväčšej podstate nemení. Avšak pri bližšom pohľade na jej geologickú štruktúru zisťujeme, že zmeny prebiehajú neustále, aj keď sú často veľmi pomalé.
Nie je celistvá
Najnovšie geológovia prichádzajú s tvrdením, ktoré mení zaužívané predpoklady. Tichomorská platňa, teda doska na ktorej leží Tichý oceán, je posiata zlomami, uvádza portál IFL Science. Tie vznikli postupným unášaním platne v smere na západ, čo spôsobuje vtláčanie do zemského plášťa. Doteraz sa ale geológovia domnievali, že táto platňa je celistvá.
Ak by sme si zemskú kôru predstavili ako skladačky puzzle, tak tektonické platne sú práve dieliky skladačky, ktoré pomaly plávajú na horúcej vrstve zemského plášťa. A kým oceánske platne sú primárne pod oceánom, tak kontinentálne platne tvoria hlavne pevniny.
Súčasný predpoklad je, že oceánske platne sú do značnej miery pevné a svoje tvary menia iba v blízkosti subdukčných zón, teda miest, kde sa platňa podsúva pod inú oceánsku či kontinentálnu platňu. Nová štúdia publikovaná v časopise Geophysical Research Letters naznačuje, že to tak nemusí byť. Vedci totiž objavili zlomy v strede Tichomorskej platne, vrátane trhlín, ktoré sú dlhé stovky kilometrov a hlboké aj tisícky metrov. To naznačuje, že oceánske dosky nie sú také tuhé a pevné, ako sa predpokladalo.
Zlomy na náhorných plošinách
„Vedeli sme, že geologické deformácie ako sú zlomy sa vyskytujú na kontinentálnych platniach, a to aj ďaleko od ich hraníc, ale nevedeli sme, že sa to deje aj s oceánskymi platňami,“ uviedol hlavný autor štúdie Erkan Gün z univerzity v Toronte v tlačovej správe.
Vedecký tím v štúdii využil existujúce údaje o štyroch náhorných plošinách v západnom Tichom oceáne, ktoré pokrývajú oblasť približne medzi Japonskom, Havajom, Novým Zélandom a Austráliou, ktoré modelovali pomocou superpočítačov.
Vznik poškodení na platni vedci prirovnávajú k snahe strhnúť obrus zo stola, kde sú taniere. V miestach, kde je látka slabšia a je na nej viac riadu, je obrus náchylnejší na pretrhnutie. Tieto slabé miesta sú práve náhorné plošiny, kde vedci lokalizovali poškodenia platne.
Aby sa to, čo vedci naznačujú, aj potvrdilo, sú potrebné ďalšie štúdie a viac údajov, pričom autori štúdie dúfajú, že motivujú aj iných odborníkov, aby sa téme začali venovať a zhromažďovali tak viac dát.
„Stále objavujeme nové skutočnosti. Vieme, že poškodenia v strede oceánskej platne by mohlo súvisieť so seizmickou aktivitou či vulkanizmom,“ vysvetľuje profesor Russell Pysklywec, jeden z autorov štúdie a dodáva, že takéto zistenia menia to, čo vieme o našej Zemi a ukazujú, že stále existujú významné skutočnosti týkajúce sa jej vývoja, ktoré čakajú na odhalenie.
Nahlásiť chybu v článku