Rýchlosť, akou vo svete pribúdajú pozitívne prípady ochorenia COVID-19 sa dramaticky zvyšuje. V nedeľu padol rekord, svet zaznamenal 230-tisíc nových prípadov nákazy novým koronavírusom. Starý rekord, 228-tisíc prípadov, pritom platil len dva dni. Autori prestížneho lekárskeho časopisu Lancet preto v novom článku svet varujú.
To najhoršie nás možno ešte len čaká, znie nadpis editoriálu v časopise Lancet, ktorý patrí medzi celosvetovo najprestížnejšie medicínske vedecké časopisy vôbec. Autori upozorňujú na to, že od 25. júna pribúda každodenne vo svete viac ako 160-tisíc nových prípadov ochorenia COVID-19.
A aj keď mnohé krajiny (najmä európske po uvoľnení opatrení) argumentujú lokálnymi ohniskami, na globálnej úrovni je obraz pandémie podľa autorov editoriálu v časopise Lancet jasný. Svet čelí zhoršujúcej sa situácii.
Indii lockdown nepomohol
Spojené štáty americké, India, Brazília, ale aj Rusko. To sú aktuálne najväčšie ohniská pandémie koronavírusu vo svete. Nevýhodou je ich geografická poloha, a teda rozsah územia, kde sa vírus vo veľkom šíri. USA zaberajú väčšinu Severnej Ameriky, Brazília veľkú časť tej južnej. Rusko a India, to je obrovský pás územia naprieč celou Áziou, siahajúci aj k Indickému oceánu. V Indii pribúdajú desiatky tisíc prípadov napriek niekoľkotýždňovému lockdownu. Krajina má v priemere 8 lekárov na 10-tisíc obyvateľov, očakáva sa teda dramatický nápor na nemocnice.
Dieru medzi Ruskom a Indiou vypĺňajú stredoázijské krajiny. Najviac postihnutý je tu Kazachstan, ktorý eviduje v posledných dňoch tisíce prípadov denne. Turkmenistan ešte (údajne) žiadny prípad nemá, záznamy Tadžikistanu sa zase WHO nepozdávajú. Stredná Ázia patrí pritom k celosvetovo najhorším regiónom čo sa financovania a dostupnosti zdravotníctva týka. V koronavírusom silno zasiahnutom Rusku pritom ostalo uviaznutých množstvo z 3 až 4 miliónov ľudí pracujúcich vo federácii, ktorí môžu vo veľkej miere zaviesť infekciu do stredoázijského regiónu.
Na Blízkom východe hrozí katastrofa
Zvyšujúci sa počet nových prípadov v Juhoafrickej republike navyše znamená, že vírus sa rapídne šíri aj v Afrike, ktorá chce tento mesiac obnoviť vnútorné letecké spojenie na kontinente. Situácia je vážna aj v Iráne, Pakistane a na Blízkom východe, kde je okrem samotnej pandémie obrovskou výzvou aj chudoba obyvateľstva. Kým Saudská Arábia stanovila prakticky neobmedzený rozpočet na prípravu a výbavu zdravotníckych zariadení, v Iraku hlásia kritický nedostatok zásob kyslíka a v Jemene možno bez výčitiek hovoriť o hrozbe absolútnej katastrofy.
Na kolektívnu imunitu treba zabudnúť
V Južnej a Strednej Amerike hlási zďaleka najväčší počet prípadov (takmer 1,9 milióna) Brazília. Stovky tisíc prípadov v Čile, Peru, Mexiku, 150-tisíc v Kolumbii a 100-tisíc v Argentíne však podľa autorov editoriálu jasne ukazujú, že vírus je mimoriadne rozšírený v celom regióne, pričom sa situácia s nárastom prípadov už týždne neupokojuje.
Podľa starších štúdií zo Švajčiarska či Španielska vrchol prvej vlny pandémie nedokázal u obyvateľstva vybudovať kolektívnu imunitu na ochorenie COVID-19. Dokonca sa k potrebnému číslu tieto dve krajiny ani nepriblížili. Protilátky sa nachádzajú v imunitných systémoch 5 až 10 % obyvateľstva. Autori časopisu Lancet preto predpokladajú, že svet to najhoršie ešte možno len čaká. Pandémia trvá už viac ako 6 mesiacov, k jej zastaveniu sme však ešte veľmi ďaleko.
Nahlásiť chybu v článku