Kedysi celé populácie ohrozovali ochorenia, ako napríklad mor. Choroba sa vzala nevedno odkiaľ, zabila milióny ľudí a opäť sa stratila. Potom človek učinil skvelý vynález – očkovania a lieky. Ľudstvo malo v rukách zbraň, ktorou sa mohlo brániť pred neviditeľným nepriateľom. Zdá sa však, že nepriateľ objavil nový spôsob ako prežiť.
Baktérie sú čoraz odolnejšie
Ako informuje portál Science Alert, americké Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) uverejnilo správu, v ktorej informuje o tom, že každý rok sa superodolnou baktériou nakazia milióny ľudí a tisícky ochoreniu podľahnú. Znamená to, že hrozba mimoriadne odolných baktérií je vážnejšia, ako sa doteraz odborníci nazdávali. Odhaduje sa, že len v USA sa baktériou odolnou voči antibiotikám niekto nakazí každých 11 sekúnd a každých 15 minút niekto kvôli odolným baktériám zomrie.
Lekári a vedci už roky pred odolnými baktériami varujú, zdá sa však, že sa hrozba napokon naplnila. V nemocniciach, ale aj mimo nich sa šíria infekcie, s ktorými lekári nedokážu bojovať a patogény sa liekom prispôsobujú tak, aby prežili. Navyše, už tri desaťročia nebola vyvinutá žiadna nová skupina antibiotík a aj keď lekárom sa podarilo nájsť spôsob, akým šírenie patogénu spomaliť, od roku 2013 stúpol počet úmrtí spôsobených superodolnou baktériou o 30 percent.
Odborníci dodávajú, že v tomto prípade je mimoriadne dôležitá prevencia. Napríklad pri manipulácii s jedlom, pri pohlavnom styku, zabúdať by sme však nemali ani na očkovanie a hygienické opatrenia. Vedci totiž postrehli, že okrem superodolných baktérií sú nebezpečné aj niektoré antibiotiká. Tie totiž ničia črevné kultúry, následkom čoho je hnačka, ktorá môže v extrémnych prípadoch viesť k úmrtiu pacienta.
Antibiotiká sa predpisujú aj vtedy, keď nie sú potrebné
Odolné baktérie sa šíria nielen z človeka na človeka, ale napríklad aj kontaktom so zvieratami. Vzhľadom na hrozbu, akú odolné baktérie predstavujú, odborníci zadelili prípady do troch kategórií – „urgentné“ prípady, „vážne“ prípady a „znepokojivé“ prípady. V extrémnych prípadoch baktérie nezničia žiadne antibiotiká a dokážu svoju odolnosť preniesť na iné. To znamená, že ak sa pacient nakazí ďalším ochorením, nebude liečiteľné ani to.
Žiaľ, príroda je šikovnejšia ako človek a aj keď sa ľudstvu podarilo vynájsť antibiotiká a na čas sa ochrániť, čím viac ich užívame, tým menej sú účinné. Štúdia z roku 2016 napríklad ukázala, že až tretina antibiotík je predpísaná celkom zbytočne na stavy, pri ktorých antibiotiká nie sú potrebné, ako napríklad nachladenie, bolesť hrdla či niektoré stavy spôsobené virózami.
Science Alert, The Washington Post
Nahlásiť chybu v článku