Foto: Levan Ramishvili/Flickr

Patrí k najvýznamnejším matematikom 20. storočia, jeho meno napriek tomu takmer nikto nepozná.

Bol tak trochu Čechom, alebo teda skôr Moravákom. Neskôr však oficiálne Rakúšanom a nakoniec občanom Spojených štátov amerických. Kurt Gödel bol však v prvom rade géniom, brilantným matematikom, jedným z najvýznamnejších logikov všetkých čias, krátkodobým fyzikom a odvážnym filozofom. Osudnými sa mu na sklonku života stali psychické problémy.

Kurt Gödel sa narodil v moravskej metropole vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku ešte v roku 1906. Pochádzal z bohatej rodiny s česko-nemeckými koreňmi a v Brne prežil prakticky celé svoje detstvo a dospievanie. V detstve bol niekoľkokrát vážne chorý, v šiestich rokoch napríklad prekonal reumatickú horúčku, čo prispelo k tomu, že bol v dospelosti ohľadom svojho zdravotného stavu až paranoidný. Priam až posadnutý bol čistotou riadu, ktorý používal, ako aj dôkladnou hygienou pri príprave jedla.

Prelomové vety matematiky

Po vyštudovaní nemeckého gymnázia v Brne sa Gödel dostal v roku 1924 na Viedenskú univerzitu, kde sa rozhodol študovať fyziku. Mladý génius však postupne pod vedením viedenských profesorov prenikol do novovznikajúcej oblasti matematiky. V krátkom čase sa z neho stal brilantný logik, ktorý vo veku 25 rokov publikoval svoju prelomovú prácu. Gödelove vety o neúplnosti sa stali revolučnou prácou modernej matematiky 20. storočia a dodnes tvoria základy matematickej logiky aj matematickej filozofie. Samotný Gödel býva často označovaný za najväčšieho logika od čias starogréckeho Aristotela.

Kurt Godel

Gödelove vety o neúplnosti položili Hilbertov program formalizmu vyhlásený na začiatku 20. rokov 20. storočia. Nemecký matematik David Hilbert označil formalizáciu matematiky za základný problém storočia a matematikov z celého sveta vyzval vybudovať nenarušiteľný a uzavretý vedný systém založený na jednoduchých axiómach (nevyvrátiteľné tvrdenia). Po viac ako 10 rokoch snahy Gödel ukončil so svojou prácou s dvoma vetami o neúplnosti, v ktorých navždy odstránil víziu matematiky ako úplnej a uzavretej vednej disciplíny.

S Einsteinom o nekonečnom vesmíre

Začiatkom 30. rokov sa tak Kurt Gödel stal svetovo uznávaným matematikom. Prednášal vo Viedni, ale príležitostne aj v zámorí na Princetone, v New Yorku či vo Washingtone. V roku 1936 sa na krátky čas po nervovom zrútení utiahol do úzadia a po vypuknutí druhej svetovej vojny spoločne so svojou manželkou, tentokrát už natrvalo, emigroval do Spojených štátov amerických. Získal miesto profesora na Inštitúte pre pokročilé štúdie v Princetone, kde sa spriatelil s jedným z najvýznamnejších vedcov histórie.

Môžeme si predstavovať, že Kurt Gödel viedol v Princetone s Albertom Einsteinom dlhé a fascinujúce rozhovory o nekonečných záhadách vesmíru. Neboli však len priateľmi, ale aj kolegami a preto sa Gödel pod Einsteinovým vplyvom opäť zahĺbil do štúdia fyziky, s ktorou pred rokmi na univerzite vo Viedni začínal. Nakoniec sa mu podarilo obohatiť Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity objavením kozmologického modelu rotujúceho vesmíru umožňujúceho cestovanie v čase. Ako prvý v histórii tak v teoretickej rovine otvoril otázku, ktorá bola dovtedy považovaná za absolútne racionálne tabu.

Albert Einstein, foto: Archív TASR

Roky strávené na prestížnom Princetone, počas ktorých Gödel odhaľoval ďalšie zákutia vyššej matematiky a fyziky, priniesli moravsko-rakúsko-americkému vedcovi slávu, obdiv aj úctu. Začiatkom 50. rokov sa stal v Princetone profesorom a na svetovo známej univerzite strávil nasledujúce dve desaťročia.

Strach z otravy a smrť hladom

Posledné roky sa okrem matematiky a logiky ponoril aj do filozofie, v ktorej riešil najmä otázku existencie boha. Gödel sám seba popisoval ako presvedčeného teistu, teda človeka uznávajúceho osobného boha ako nadprirodzenej bytosti. V oblasti filozofie vypracoval vlastný ontologický dôkaz božej existencie postavený na myšlienkach Svätého Anselma z Canterbury. Gödel vo svojom dôkaze tvrdí, že fyzický svet nie je jediným svetom, v ktorom žijeme a že kým náboženstvo je z väčšej časti zlé, nič také sa nedá povedať o viere.

Gödela nakoniec o život pripravila jeho prehnaná opatrnosť, ktorú od detstva mimoriadne posilnili aj zdravotné problémy s ťažkým krvácaním dvanástnika v starobe. Mimoriadne prísna strava génia doviedla k extrémnej strate hmotnosti, potom sa objavil strach z otravy. Všetko, čo mal Gödel zjesť, musela pred ním ochutnať najskôr jeho milovaná manželka. Tá však bola v roku 1977 hospitalizovaná v nemocnici a Gödelov strach z otráveného jedla už prerástol do chorobnej paranoje. Bez pomoci manželky, omámený strachom z otravy odmietal príjmať akúkoľvek stravu až nakoniec v januári 1978 na následky vyhladovania umrel. Vážil vtedy len 29 kg.

Hrob Gödelovcov, foto: Antonio G Colombo [Public domain], via Wikimedia Commons
Brilantný vedec tak zo sveta odišiel pre psychické problémy, ktoré ho v menšej či väčšej miere sprevádzali takmer počas celého života. Napriek nim sa však dokázal zapísať hlboko do dejín tých najkomplikovanejších vedných oblastí. Pomenovaná je po ňom medzinárodná organizácia na podporu výskumu v oblasti logiky, filozofie a matematiky, ako aj výskumné centrum matematickej logiky na Viedenskej univerzite.

Britannica, ias.edu, beliana.sav.sk, brno.cz
Uložiť článok

Najnovšie články