Foto: Profimedia/Pixabay

Václav Laurin a Václav Klement začali v roku 1895 písať príbeh značky, ktorá si nedobyla len domáci trh, ale populárnou sa stala aj za hranicami Československa.

V našich domácich končinách azda neexistuje človek, ktorý by nepoznal autá značky Škoda. Pýcha československého strojárenského priemyslu vstúpila na trh v roku 1895 a odvtedy už prešla dlhú cestu, počas ktorej nazbierala niekoľko zaujímavých skúseností a môže byť inšpiráciou pre mnohých ľudí.

V článku sa dozviete:

  • ako sa začal písať príbeh známej značky;
  • kto boli Václav Laurin a Václav Klement;
  • prečo sa dostali pod značku Škoda;
  • kde Škodu Octavia vyrábali domorodci.

Spojil ich osud

Ťažko povedať, prečo tomu tak je, no väčšina veľkých spoločností a podnikateľov za sebou má zaujímavý príbeh. Inak to nie je ani pri zakladateľoch dnes už ikonickej československej značky Škoda Auto (najprv ako Slávia), Václavovi Klementovi a Václavovi Laurinovi. Spojenie menovcov by tí poverčivejší jednoznačne prípisali osudu – skrátka to tak malo byť!

Václav Laurin. Foto: AnonymousUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Václavovia boli rozdielne osobnosti a obaja vynikali v niečom inom. Klement bol šikovný obchodník, ktorému ale okolnosti v detstve nepriali. Napriek jeho predispozíciám na vzdelanie musel po smrti matky pracovať manuálne, no dokázal nájsť kompromis a zamestnal sa v kníhkupectve. Z Prahy sa dostal do Mladej Boleslavi, kde najprv pracoval ako zamestnanec, no po smrti vlastníka kníhkupectva ho odkúpil a sám stal sa majiteľom.

Okrem toho, že bol Klement schopný podnikateľ, mal aj vášeň pre bicykle, ktorá ho napokon spojila s druhým Václavom – Laurinom. Laurin bol vyučený zámočník, manuálne veľmi zručný a technický talentovaný človek, okrem iného spolumajiteľ dielne na výrobu a opravu cestných bicyklov. Klement za ním prišiel po tom, čo si splnil svoj sen a zaobstaral si bicykel od firmy Seidel & Naumann. Netrvalo dlho a na bicykli sa potýkal s chybou, ktorú mu nemecká firma odmietla reklamovať.

Václav Klement. Foto: unb., Public domain, via Wikimedia Commons

Na odporúčanie jedného známeho sa tak stretol s Laurinom, pričom vysvitlo, že obaja majú záujem na založení vlastného podniku, ktorý by sa zaoberal výrobou, predajom a opravou bicyklov. Václavovia mali víziu, odhodlanie a taktiež aj schopnosti na to, aby sa ich firma stala úspešnou. V roku 1895 tak v Mladej Boleslavi založili svoju značku Laurin & Klement (prvotné pomenovanie Slávia).

Foto: Profimedia

Využili popularitu bicyklov a trend posunuli na novú úroveň

Bicykle sa v tej dobe stali veľmi populárne a na trhu bolo hneď niekoľko anglických či nemeckých firiem. Ambiciózna dvojica sa však dokázala na domácom trhu so svojou značkou Slávia presadiť. Firma začínala len s troma zamestnancami, no ich výroba predstavovala poctivosť a kvalitu, čím si získali zákazníkov a čoskoro mohli svoj tím rozširovať. Veľmi dôležitým faktorom bolo aj ich vlastenectvo, ktorým sa prezentovali a ktoré bolo ľuďom veľmi sympatické.

V dobe formovania moderných národov si zákazníci domáce firmy cenili a uprednostnili ich pred zahraničnou konkurenciou, čo podniku tiež veľmi pomohlo. Kým Laurin sa staral o prepracovanú technickú stránku, Klement posúval firmu po obchodnej úrovni napríklad aj skvelým nápadom – predajom bicyklov na splátky bez navýšenia. Osudové spojenie dvoch šikovných ľudí zafungovalo a to sa tie najväčšie inovácie ešte len blížili.

Stúpajúcu slávu bicyklov posunuli na vyššiu úroveň na prelome milénií, keď na dvojkolesový dopravný prostriedok doplnili pomocný motorček. Netrvalo dlho a na svete bol aj prvý plnohodnotný motocykel Slávia, ktorý sa stal veľmi obľúbený a populárny aj v zahraničí, čo dokazuje fakt, že do roku 1909 vyrobili približne 4000 kusov. So stúpajúcim odbytom pochopiteľne stúpal aj počet zamestnancov a okrem kvalitného technického prevedenia sa firma tešila aj z rôznych trofejí, ktoré im na pretekoch vyhrávali Narcis Podsedníček, František Toman a Václav Vondřich.

Dve kolesá nestačia

Doba inovácií sa nedala zastaviť a čoskoro už dve kolesá neboli postačujúce. V roku 1905 predstavila firma Laurin & Klement svoj prvý automobil s ľahkou konštrukciou a dvojvalcovým motorom – Laurin & Klement Voiturette A. Mladoboleslavská spoločnosť nezaháľala a vo výrobe pokračovala štvorvalcovými automobilmi, vďaka ktorým sa preslávila hneď na viacerých trhoch, napríklad aj v Rusku. Filozofia vedenia spoločnosti bola jasná – vytvoriť auto pre masy, čo sa napokon v praxi aj podarilo.

Foto: Profimedia

L&K sa vyprofilovali na najväčšieho výrobcu automobilov v Rakúsko-Uhorsku a úspech slávili aj na zahraničných trhoch. Geopolitické okolnosti im však nepriali a v čase veľkých úspechov prišla prvá svetová vojna, ktorá zmenila smerovanie spoločnosti. Ako väčšina fabrík, tak aj L&K sa museli adaptovať vzniknutej situácii a vyrábať začali vo veľkej miere zbrane, no od svojho primárneho zamerania predsalen neodskočili, keď medzi ich produkty patrili aj nákladné autá či letecké motory.

Foto: Profimedia

Povojnová kríza a fúzia

Povojnové obdobie bolo poznačené geopolitickými zmenami, potrhanými obchodnými väzbami a v neposlednom rade nízkym odbytom výrobkov, čo logicky spôsobilo finančné problémy aj stabilnej spoločnosti ako L&K. Ťažká situácia sa ešte znásobila v roku 1924, keď vo firme vypukol požiar a značne ju poškodil. Navyše sa do popredia tlačila konkurencia ako napríklad Tatra či Praga, s ktorými L&K prestávali držať krok. Laurin s Klementom museli uvažovať strategicky a do úvahy pripadal jedine nový impulz.

V roku 1925 sa spoločnosť L&K stala po fúzii súčasťou strojárenského podniku Škoda. Firma dostala potrebnú finančnú injekciu, ktorá jej umožnila dobudovať nové závody, skvalitniť výrobu a držať krok s inováciami. Pre ďalšiu úspešnú existenciu spoločnosti bolo toto zlúčenie kľúčové, no na druhej strane v nej stratili významné slovo obaja zakladatelia, administratívu prebralo vedenie Škody a čoskoro sa zastavila výroba motocyklov.

Závody Škoda Plzeň v roku 1930. Foto: Profimedia

L&K už len ako spomienka, Škoda začala písať vlastný príbeh

Vedúce slovo v spoločnosti postupne prebrali inžinieri zo Škody a začal sa tak písať nový príbeh, ktorý ale stál na pevných základoch toho pôvodného. Nový život vniesli do fabriky aj rôzne inovácie, ako napríklad montážna linková výroba, ktorá zefektívnila celý pracovný proces. Do obehu sa postupne dostali modely vozidiel, ktoré sú dnes už legendárne – Popular, Rapid, Favorit, ale aj Superb.

Ako z historického kontextu vyplýva, ani druhá svetová vojna a socializmus firme rozhodne dvakrát neprospeli, no Škoda sa dokázala prehrýzť aj cez tieto náročné obdobia. Počas vojny vyrábala terénne vozidlá a aj keď sa v prvých rokoch socializmu nedokázala stať konkurencieschopnou za hranicami republiky, všetko zmenili 60. roky a model Felicia. Ten bol žiadaný aj mimo východného bloku a dopyt po vozidle prevyšoval jeho výrobu.

Revolučný model Škoda Octavia Combi. Foto: Profimedia

Prerazila do sveta, montovali ju aj domorodci

Za zmienku určite stoja aj modely ako Škoda 1000 MB a Octavia Combi. Práve s kombi modelom zaznamenala Škoda asi najväčšiu expanziu, keďže sa v rozloženom stave autá dodávali pre montáž na Island, do Pakistanu, Indonézie, na Nový Zéland, ale napríklad aj do exotickej Južnej Ameriky, čo predstavuje zaujímavý príbeh.

Škoda 1000 MB. Foto: Profimedia

Do Čile bol vyslaný expert Bohuslav Čtvrtečka, ktorý bol šéfom technickej kontroly vo zvarovni a Octaviu Combi veľmi dobre poznal. V princípe išlo o montáž už hotových dielov, no často za improvizovaných podmienok, keďže chýbala kvalifikovaná pracovná sila. Medzi montážnikmi boli napríklad aj domorodci, ktorí sa predtým venovali prevažne poľnohospodárstvu. S postupom času sa však pracovná sila profesionalizovala a celú čilskú kapitolu Škody uzavrel puč generála Pinocheta.

Škoda si svoju silu udržala aj po páde komunizmu, a to najmä vďaka svojmu začleneniu pod Volkswagen Group. Aj druhá fúzia znamenala pre značku krok vpred. Dobrým signálom je aj to, že spoločnosť každoročne navyšuje svoju výrobnú aktivitu, ktorá presahuje 1 milión vozidiel ročne a pôsobí na viac ako 100 svetových trhoch vrátane Číny.

Najnovšie články