Roman Kozelka na fotografii z roku 2018. Foto :Facebook

Rozprávali sme sa s Čechom Romanom Kozelkom, ktorý má koronavírus.

Ľudí nakazených novým koronavírusom pribúda každý deň. U pacientov, ktorí nemajú žiadne ďalšie ochorenie sa choroba COVID-19 prejavuje viacerými symptómami a zvyčajne nevyžaduje hospitalizáciu. Rovnako na tom bol aj šéf cestovnej kancelárie Summit travel, Čech Roman Kozelka, ktorý s týmto zákerným vírusovým ochorením bojoval sám doma, v izolácii od ostatných. Nakazil sa pravdepodobne pri ceste do Gruzínska, kde sprevádzal skupinu klientov. 

Interez logo
Autorské články na webe Interez.sk nie sú zamknuté. Dokážeme ich tvoriť len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporia.
Podporte nás a pošleme vám atraktívny darček.

Kedy a ako ste sa nakazili?

To je skutočne ťažké určiť. Domnievam sa, že som to chytil na niektorom letisku, lebo som bol štyrikrát na letisku počas šiestich dní. Tiež je možné, že ma nakazil nejaký pasažier v lietadle a tretia možnosť, že som sa od niekoho nakazil v Gruzínsku.

Potenciálne som sa mohol nakaziť aj od jedného môjho slovenského klienta, ktorý bol predtým v Rakúsku a takisto je pozitívny. Ale všetko sú to iba domnienky.

Kedy ste začali pociťovať prvé príznaky ochorenia?

Bolo to večer 7. marca, keď som bol v Gruzínsku. Bol som tam so svojimi piatimi klientmi, keďže mám cestovnú kanceláriu a som aj horský vodca. Vykonávali sme skiaplové túry a freeride.

Aké ste mali príznaky?

Dostal som zimnicu a mal som horúčku 38 až 38,5 stupňa Celzia. Užil som Paralen a Ibalgin a ráno som sa cítil celkom dobre a mohol som normálne fungovať. Cez deň sme lyžovali freeride. Počas dňa som ale začal pociťovať, že nie som úplne v poriadku a keď sme išli na neskorší obed, tak som sa dohodol s klientmi, že pôjdem radšej na izbu, lebo mám asi chrípku.

Nepredpokladali ste vtedy, že ste nakazený koronavírusom?

To nie. Samozrejme, človek o tom v duchu premýšľa, ale nepripúšťal som si to vtedy, hlavne keď som nemal nejaké závažné príznaky. Keď som bol v pokoji, tak som sa cítil dobre. Nasadil som si pre istotu trojdenné antibiotiká, keď som v cudzine tak ich mám radšej pri sebe.

Roman Kozelka na fotografii z roku 2018. Foto: Facebook

Ako ste sa cítili na ďalší deň?

Opäť celkom dobre, aj keď by som radšej ležal v posteli. Bol to predposledný deň a išli sme na poslednú skialpovú túru. Vtedy neboli dobré podmienky, hrozilo riziko lavíny a keďže som za seba nenašiel adekvátnu náhradu, tak som nechcel klientov nechať v tom samých a v záujme ich bezpečnosti som išiel s nimi.

Bola to ale chyba. Po hodine a pol šliapania do kopca som sa začal cítiť dosť zle, mal som problémy s dýchaním, čo mohlo byť zapríčinené aj vysokou nadmorskou výškou približne 3 300 metrov nad morom. Klientom som dal inštrukcie a ja som zišiel dole a išiel spať na hotel.

Na posledný deň som sa znova cítil ráno dobre, išli sme si pozrieť mesto a presunuli sme sa na letisko. Teplotu som vtedy nemal. No asi 15 minút pred koncom letu mi začala byť veľká zima a keď som vystúpil v Prahe z lietadla, tak mi už bolo veľmi zle.

Kontaktovali ste na letisku lekára?

Áno. Informoval som kontaktnú linku na letisku, keďže všade boli oznamy, ktoré upozorňovali na horúčku a riziko koronavírusu. Išiel som k záchrannej službe letiska, to bolo večer asi o deviatej. Povedal som im, že mám podozrenie na koronavírus. Vtedy sa mi teplota blížila k 39 stupňom Celzia a ťažšie sa mi dýchalo.

Komunikoval som s nimi cez reproduktor a keď som im povedal, že som bol v Gruzínsku, tak ma posielali domov, lebo vraj to nie je riziková oblasť.

S tým som nesúhlasil, všade na letisku písali, že sa odtiaľ pri príznakoch nemá odchádzať a nikoho som nechcel nakaziť.

Urobili vám tam odbery?

Napokon nie. Testy tam nerobia, tie robia na Bulovke v Prahe. Volal som na krízovú infolinku, opísal som im svoje príznaky, ktoré boli podobné ako pri koronavíruse, až na kašeľ, ten som nemal. Na letisku som si pýtal aspoň rúško, no ani to mi nechceli dať. Dohodol som sa so svokrom, aby mi doviezol auto, nechal v ňom kľúče, aby sme neprišli do styku a ja som následne odišiel na Bulovku na vyšetrenie.

Dostal som už rúško, čakal som tam vo vysokej horúčke asi hodinu a pol. Potom ma umiestnili na lôžko, aby som na ňom počkal na vyšetrenie. Už som si aj myslel, že mi idú robiť testy na koronavírus, ale urobili iba základné vyšetrenie, napriek tomu, že som opísal moju cestovateľskú anamnézu.

Roman Kozelka na fotografii z roku 2019 v južnej Etiópii. Foto: Facebook

Čo sa dialo potom?

Bola mi odporučená domáca karanténa a išiel som domov. Bolo to celkom úsmevné (ak by to nebolo také zlé), keď mi vraveli, že v prípade, že sa budem cítiť zle, tak ich mám kontaktovať. Povedal som im, že  ako mi má byť ešte horšie, aby som ich kontaktoval. Chcel som si zaplatiť aj test, no nedalo sa, lebo som nebol v indikácii na test na koronavírus.

Išli ste domov k rodine?

Nie. Mal som už vážne podozrenie, že mám koronavírus a nechcel som ohrozovať rodinu. Dohodol som sa so známym a ten mi uvoľnil byt, aby som mohol byť sám.

Kedy vám potom robili test na koronavírus?

Volal som praktického lekára, potom som získal asi po troch či štyroch dňoch kontakt a napísal som na krajskú hygienickú správu. Opísal som, aké mám príznaky a kde som sa zdržiaval, a že môj stav mi nepripadá ako chrípka. Na základe toho prišla po niekoľkých dňoch sanitka a urobili mi konečne odbery. V piatok 13. marca mi potvrdili moju domnienku a to, že mám skutočne koronavírus.

Roman Kozelka na fotografii z roku 2017 v Národnom parku Tongariro na Novom Zélande. Foto: Facebook

Vtedy ste ešte mali horúčku?

Už nie. Asi týždeň som v podstate iba ležal a dostával sa z toho. Mal som neuveriteľné závraty, točila sa mi hlava. Prirovnal by som to k tomu, ako keď je človek extrémne opitý. Kašeľ som vôbec nemal, ale nedokázal som nič jesť, mal som veľké pocity nechutenstva, v dôsledku čoho som schudol asi 10 kilogramov. Bolela ma tiež hlava a jeden deň som mal pocity na vracanie. Asi na piaty či šiesty deň sa mi vyhodili na bruchu zvláštne vyrážky, bolo ich asi 10, ktoré ale po čase zmizli. Aj s inou rodinou, kde je koronavírus a s ktorou som v kontakte, tak sa im objavili vyrážky. To ma celkom prekvapilo.

Ako by ste zhodnotili ochorenie COVID-19 v porovnaní s inými chorobami?

Nebývam chorý, možno raz za dva roky dostanem chrípku, ale tú vyležím v priebehu jedného či dvoch dní. Toto bolo oveľa náročnejšie, skosilo ma to poriadne a telu to dalo zabrať.

Čo ostatní ľudia, ktorí boli s vami a mohli sa tiež nakaziť?

Všetkých som kontaktoval, urobil som ich súpis, zavolal som do Gruzínska do hotela a povedal som im čo mi je. Zavolal som tiež gruzínskym taxikárom, ktorí ma vozili a s ktorými som sa zoznámil. Takisto som informoval aj ľudí z lietadla, ktorých som poznal a všetci išli do dobrovoľnej karantény. Kontaktovali ma potom aj z Gruzínska a vraj aj uzatvorili celé lyžiarske stredisko, asi kvôli mne, čo ma dosť mrzí.

Rozposlal som tiež fotografie, kde som bol, v akých reštauráciách a všetkých ľudí, s ktorými som prišiel do styku a boli identifikovaní, tak išli do karantény.

Aký je teraz najbližší postup, čo vás v súvislosti s ochorením čaká?

Nariadená karanténa mi už skončila, ale ostávam sám v izolácii. Mama a brat mi nosia k dverám jedlo. Dnes, piatok 27. marca je 14 dní po zistení pozitivity na koronavírus a keďže už necítim príznaky, tak mi prišli spraviť test. Urobili mi iba výter z nosa, z obidvoch dierok, pred dvomi týždňami mi robili výter z hrdla a jednej nosnej dierky. Ak bude test negatívny, následne mi urobia ďalší test a ak aj ten bude negatívny, tak budem prehlásený za vyliečeného. Ak by jeden z tých testov bol pozitívny, tak mi urobia ďalší až po piatich dňoch.

Roman Kozelka na fotografii z roku 2019. Foto: Facebook

Ako sa momentálne cítite, ako zvládate karanténu?

Od 10. marca som nevidel nikoho z rodiny, ale chápem, že to musím vydržať. Už týždeň sa ale cítim výborne, nepociťujem žiadne príznaky, meriam si teplotu pre kontrolu. Nemám ani som nemal kašeľ a vrátila sa mi chuť do jedla. Síce ležím, ale už aj pracujem, teda aspoň tak, ako to situácia dovoľuje.

Na 100 % asi nie som úplne fit, ale rád by som sa išiel napríklad niekam prejsť, čo ale neprichádza v mojom prípade do úvahy.

Najviac ma mrzí prístup kompetentných úradov, ktorý som si zažil na vlastnej koži. Aj známy Slovák, ktorému skončila karanténa si musel vyžiadať testovanie či nie je pozitívny, všetko ale robil z vlastnej iniciatívy. Práve dnes bol na kontrolnom pretestovaní, pravdepodobne s celou rodinou, no nechali ho prísť do nemocnice. Vraj tam majú špeciálny vchod pre potenciálne nakazených, ale aj tak mi to príde zvláštne.

Ďalej kamarát z Prahy, ktorý bol so mnou na zájazde a boli sme 7 dní v kontakte, tak bol 14 dní v karanténe, ktorá mu skončila, no nikto ho neotestoval a síce nemá žiadne príznaky, no stále môže byť pozitívny a prenášať vírus. To mi nepríde systémovo správne, aj keď je z Prahy a rozumiem, že tam sú najviac vyťažení. No na takéto detaily by mal štát zamerať.

Tiež ma mrzí prístup k podnikateľom v tejto situácii. Mnohí sa dostali do likvidačnej situácie a štát sa im nechystá nijako pomôcť. Po kríze epidemiologickej tak príde kríza hospodárska, ľudia prídu o prácu a mnohí podnikatelia skrachujú. A to je ďalší hrozný dôsledok tejto choroby, ktorý si mnohí ešte neuvedomujeme.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )