Liečba pacientov zasiahnutých vysokými dávkami radiácie je niečo, s čím si lekári ani dnes nevedia dať rady. Ak je človek vystavený nadmernému ožiareniu, má to nenapraviteľné následky na jeho zdravie. No v tomto prípade sa lekári rozhodli pre až nehumánny čin.
Traja technici zamestnaní v spoločnosti JCO, ktorá vyrábala palivo do jadrových reaktorov v Tókai v Japonsku, sa 30. septembra 1999 stali obeťou veľmi nepríjemného incidentu. Pracovníci pripravovali palivo použiteľné v jadrových reaktoroch. Keď liali siedmu nádobu roztoku dusičnanu uránu do sedimentačnej nádrže, dosiahli kritické množstvo a začala štiepna reakcia. Došlo k uvoľneniu intenzívneho gama žiarenia a veľkého toku neutrónov. Hisashi Ouchi bol z trojice najbližšie pri nádrži, a tak mal pre neho tento výbuch, sprevádzaný modrým bleskom, najhoršie následky. Vyšetrovaním sa zistilo, že v nádrži sa nachádzalo až 16 kg uránu, pričom povolené množstvo, ktoré mohlo byť do nej vložené, bolo len 2,4 kilogramu.
Táto civilná jadrová havária sa považovala až do tragédie vo Fukušime za najhoršiu v histórii Japonska. Hisashi Ouchi dostal dávku až 17 sievertov. Pre porovnanie, množstvo ktorému sa môže pracovník jadrovej elektrárne v Japonsku vystaviť ročne, aby nebolo jeho zdravie v ohrození, je 50 milisievertov. Dávka, ktorou bol zasiahnutý Ouchi, je tak bezpodmienečne smrteľná a považuje sa za jedinú osobu na svete, ktorú zasiahlo takto vysoké množstvo žiarenia za tak krátky čas. Všetky jeho chromozómy boli ihneď zničené a počet bielych krviniek mu klesol takmer na nulu. Povrch jeho tela bol spálený a orgány sa vyznačovali vážnymi známkami poškodenia.
Ak si však myslíte, že Ouchi okamžite zomrel, ste na omyle. Lekári ho totiž nechávali nažive a musel trpieť neuveriteľných 83 dní od nehody v bolestiach. Nebránili sa ani krutým praktikám a dokonca, keď mu srdce v 59. deň prestávalo pracovať, neustále ho oživovali, až kým sa im ho znova nepodarilo priviesť k životu.
Keď si už s jeho vážnym zdravotným stavom nevedeli dať rady, presunuli ho do Tokijskej nemocnice, v ktorej údajne ako prvý na svete podstúpil periférnu transplantáciu kmeňových buniek. Rovnako dostal množstvo experimentálnych liekov a podrobili ho transplantácii kože. „Už to ďalej nezvládam a nechcem znášať, nie som predsa žiadne zviera,“ podarilo sa zo seba dostať Ouchimu iba po týždni takejto „liečby“. No napriek tomuto želaniu sa lekári nezľutovali a udržiavali muža nažive vo veľkých bolestiach a naďalej umieral veľmi pomalou smrťou.
Keď mu zlyhalo srdce, 27. novembra, lekári ho oživovali 70 minút, až sa im pomocou transfúzie krvi a rôznych liekov podarilo predĺžiť mužove mučenie o ďalších 24 dní.
Hisashi Ouchi definitívne podľahol niekoľkonásobnému zlyhaniu orgánov 21. decembra 1999 a lekári už v tomto prípade našťastie nedokázali urobiť nič. Bezohľadné bolo najmä to, že kvôli svojim vlastným výskumom nerešpektovali ani želanie rodiny a blízkych, ktorí chceli len to, aby Ouchi zomrel pokojnou smrťou, ako civilizovaný človek.
unbelievable-facts.com
Nahlásiť chybu v článku