Radka Cachovanová sa spolu so svojou kamarátkou Johou rozhodla precestovať Nórsko a spoznať nie iba samotnú krajinu, ale aj jej obyvateľov. Namiesto klasickej cesty autom teda dala prednosť nápadu Nórsko prestopovať a bližšie spoznať miestnych a ich kultúru. Radka si všetky zážitky zaznamenala v kreslenej forme a vytvorila ilustrovaný cestopis, prvý na Slovensku.
V roku 2014 sa štvorčlenná partia kamarátov rozhodla prestopovať celú južnú polovicu Nórska. Niekomu sa to môže zdať ako nereálny plán alebo bláznivý nápad, no ako sa nakoniec ukázalo, nie je to tak náročné, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Táto forma cestovania totiž prináša väčší kontakt so samotnými domácimi a teda aj možnosť bližšie spoznať ich kultúru, ako keby cestujete sami vo svojom aute. Rovnako spoznáte množstvo unikátnych miest, ku ktorým by ste sa inak možno nedostali.
Dvojicu dievčat neodradilo ani to, keď v tomto nápade zostali samé. Ako hovorí Radka na základe svojich skúseností, Nórsko je výborná krajina pre začínajúcich stopárov.
„Keby som Nórsko prešla iba autom a nestretla by som všetkých tých ľudí, tak by to nemalo také čaro. Mala by som možno ukážkovejšie fotky, no vďaka tým ľuďom tam máme kontakty doteraz.“
Radka sa aj vďaka tomu do Nórska rada vracia a od tohoto stopovacieho dobrodružstva ho navštívila ešte niekoľkokrát. Okrem samotného faktu, že ide o krajinu s naozaj minimálnou kriminalitou, prispieva k tomu aj samotné správanie Nórov.
„V menej obývaných oblastiach nechávajú svoje dvere na domoch otvorené, pre prípad, že by to niekto potreboval. Príde mi to tak, že ich ani nenapadne tá možnosť, že by ich mohol niekto okradnúť,“ opisuje Radka spôsob života v Nórsku.
Okrem pohostinnosti sa môžu pýšiť aj neuveriteľnou úctou k prírode, ktorú my môžeme iba závidieť.
„Veľmi sa mi páčila tá sloboda v prírode. Všade kam sme sa dostali, tam sme sa mohli zložiť a nemuseli sme riešiť to, kde sú oficiálne táboriská.
Bolo vidieť, že ľudia v Nórsku sú naozaj uvedomelí a neničia si prírodu sami.
„Navzájom si dôverujú v tom, že to nikto z nich neurobí. To sa mi páčilo na ich kultúre iba neviem, či by to tak fungovalo aj u nás.“
Svoju cestu stopom začali dievčatá na letisku v Sandefjorde, ktoré sa nachádza neďaleko hlavného mesta Nórska, Osla. „Trasa sa menila podľa toho, ako sme stopovali,“ opisuje svoju cestu stopom Radka.
Stretli pri nej totiž množstvo zaujímavých ľudí, ktorí ich neraz zaviedli aj na miesta, na ktoré by sa inak nedostali. A práve vďaka tomu sa tento výlet stal ešte výnimočnejším.
„Hneď v prvú noc sme dostopovali na jedno jazero. Bolo tam teplo, piesková pláž a kajaky, ktoré si mohol ktokoľvek len tak požičať. To nám ukázalo, že aj tie miesta, ktoré nie sú možno také pohľadnicové, majú svoje čaro.“
Pri ceste do Nórska však treba počítať s premenlivým počasím a nepodceniť výstroj. To by vám totiž mohlo výlet podstatne znepríjemniť.
„Najhoršie boli také dni, keď veľa pršalo, keď bol lejak. Na benzínke sme vtedy pokukovali a keď sme videli sympatických ľudí, tak sme sa ich išli spýtať, či nás neodvezú.“ Vždy sa nakoniec našiel niekto, kto dievčatá odviezol.
„Raz sme takto jednému pánovi, Kevinovi, vysvetľovali, že si chceme stopnúť auto, ktoré ide niekam našim smerom. On nás však posielal na autobus, neďaleko totiž bola autobusová zastávka.“ Zostal prekvapený, keď mu dievčatá povedali, že chcú aby ich niekto odviezol iba tak. Neveril, že to niekto v skutočnosti robí. „Čo čakáte? Že vás niekto zoberie do svojho auta,“ cituje Radka jeho slová.
Kevin odišiel, no po chvíli sa vrátil a sám ich zobral. A nie iba kúsok, ako možno pôvodne chceli. Odviezol ich až 150 kilometrov.
„Raz nám zastavil taký bohatý šofér s novou Teslou. Vtedy sme také auto na Slovensku ešte ani nevideli. Išiel do svojho rodného mesta, v ktorom sa presne v ten deň konal špeciálny festival, na ktorom raňajkovala spolu celá dedina.“ Radka a Joha tak mali možnosť byť súčasťou unikátneho miestneho zvyku.
Okrem iného očarila Radku aj samotná nórska príroda. Kým v okolí pobrežia nájdeme fjordy a ostrovčeky, vo vnútrozemí sa nachádza tundra. „Veľmi sa mi páčilo túlať sa tam takou tou odľahlou divočinou. Možno ani nešlo o nejaké konkrétne miesta, ale ten typ krajiny.“
Nórsko sa považuje za jednu z najdrahších krajín, napriek tomu je v dnešnej dobe viac než prístupnejšia. Forma cestovania, akú si Radka a Joha zvolili, je okrem iného aj ekologické riešenie cestovania. Ak teda máte kúsok odvahy, môžete to vyskúšať a všetko čo ponúka vidieť naozaj za málo peňazí.
„Minuli sme tam toľko málo peňazí, až sme boli samé prekvapené. Prekonali sme aj Slovensko. Keby sme boli doma, minuli by sme oveľa viac.“ Necelý mesiac v Nórsku sa podľa Radky dá zvládnuť aj do 500 eur.
Radke a Johe sa podarilo stopom prejsť celý juh krajiny a za 26 dní dorazili späť na letisko v Sandefjorde. 2-tisíc kilometrov naprieč Nórska zdolali vďaka 39 stopnutým autám. Stretli tak 32 Nórov, štyroch turistov a troch prisťahovaných do Nórska.
Zastalo im a zviezlo ich 26 mužov, štyri ženy a deväť párov. Každý jeden z nich priblížil dvom dievčatám skutočný život v Nórsku, ktorý by inak, ako stopovaním, nespoznali.
Všetky zážitky, výnimočné stretnutia s ľuďmi, aj krásy miestnej prírody si Radka každý večer v stane zapisovala do svojho denníka. Zápisky ozvláštnila aj svojimi kresbami, ktoré všetky zaujímavé situácie ešte viac približujú.
„Keď som bola v Nemecku, začala som si robiť kreslený životopis.“ A túto formu následne využila aj pri stopovaní Nórskom v podobe ilustrovaného denníka. „Písala a kreslila som ho v stane počas cesty každý deň.“ Vtedy však ani netušila, že by sa v budúcnosti mohla k tomuto denníku vrátiť.
Nápad vydať ilustrovaný cestopis vznikol až po Radkinom príchode domov.
„Veľa ľudí sa ma na Nórsko pýtalo. Tak som si povedala, že im to tu nebudem rozprávať, ale radšej im to ukážem.“
A reakcie na unikátny nápad od okolia boli viac než pozitívne.
Radka sa nakoniec rozhodla so svojím cestopisom podeliť so svetom a vydať ho knižne. Túto nezabudnuteľnú cestu teda prinesie autenticky so svojimi originálnymi autorskými kresbami a textom. Verí, že by tento druh cestopisu mohol zaujať napríklad aj niekoho, kto by si bežný cestopis plný textu neprečítal a rovnako viac priblíži krajinu a zaujímavé stopovacie zážitky ostatným.
Komiksová forma prináša všetky príbehy dvoch dievčat, ktoré sa im počas cesty naprieč južnou polovicou Nórska odohrali. Že ide navyše o výnimočný nápad svedčí aj fakt, že na Slovensku sme zatiaľ nič podobné nemali. A podľa zistení Radky ide navyše o unikát, ktorý sa ani vo svete často nevidí.
„Možno si ho prečítajú aj tí ľudia, ktorých takýto spôsob cestovania zaujíma, ale vyslovene bežný cestopis si neprečítajú. Takto je to také odľahčené, teda aj pre lenivých nadšencov cestopisov.“
Ako hovorí Radka, jej kreslený cestopis je síce aj o krajine, no najmä o samotných zážitkoch. Všetky tieto príbehy nájdeme navyše v jej originálnych ilustráciách, ktoré vznikali priamo pri cestovaní naprieč Nórskom. Pozrime sa niektoré zaujímavé momenty, ktoré dievčatá počas cesty prežili.
Takto vyzerá nórska tundra
Príbeh o stopárovi, ktorý dievčatá zviezol neuveriteľnú vzdialenosť
Finálna štatistika stopovania
Ak sa vám ukážky z ilustrovaného cestopisu páčia, môžete si viac kreslených zážitkov z ciest pozrieť na Facebooku alebo pomôcť podporiť jeho vydanie a vďaka nemu tiež prežiť všetky tieto zážitky ako Radka a Joha.
Nahlásiť chybu v článku