Prekvapivé zistenie vedcov: Ľudia sú biologicky schopní produkovať jed, rovnako ako hady či iné zvieratá

Príroda mnohé zvieratá obdarila schopnosťou produkovať a využívať jed. Nie sú to len jedovaté hady, ale napríklad aj včely či osy, s ktorými sa počas leta stretávame prakticky neustále. Jed je najviac typický pre plazy či hmyz, no neobmedzuje sa iba na tieto živočíšne triedy. Nájsť ho môžeme aj u cicavcov a nový výskum ukazuje, že jed by dokonca mohol produkovať aj človek.

Vedci objavili súbor flexibilných génov, ktoré sú spojené so slinnými žľazami, a ktoré dokážu evolučne vytvárať jed. Svoje zistenia zhrnuli v štúdii publikovanej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Dokážeme ho tvoriť, ale netvoríme

„V zásade máme všetky stavebné kamene pripravené,“ uviedol spoluautor štúdie Agneesh Barua z vedecko-technologického inštitútu v japonskej Okinawe a dodáva: „Teraz je už iba na evolúcii, aby ho v nás vytvorila.“

Jed v orálnej dutine je v živočíšnej ríši bežný a okrem pavúkov či plazov ho nájdeme aj u útloňov, jedinom známom jedovatom druhu primátov. Biológovia vedeli, že orálne jedové žľazy sú v podstate modifikované slinné žľazy, ale nový výskum odhaľuje molekulárnu mechaniku, ktorá za touto premenou stojí, píše portál Live Science.

„Bude to skutočný míľnik v tejto oblasti,“ uvádza Bryan Fry, biochemik a expert na jed z univerzity v austrálskom Queenslande.

Jed je hlavným príkladom flexibility prírody. Mnohé toxíny sú si veľmi podobné a to aj u odlišných zvierat. Napríklad, niektoré stonožky majú veľmi podobný jed ako hady. Nová štúdia sa nezameriava na samotné toxíny, keďže tie sa rýchlo vyvíjajú, ale na gény spojené s jedom.

Objavili zodpovedné gény

Vedci začali so skúmaním genómu ázijskej vretenice, endemického druhu na Taiwane. Ten je dobre preštudovaný, lebo ide o invazívny druh na Okinawe, kde vedci pôsobia. Tím zistil konšteláciu génov vo viacerých telesných tkanivách a identifikoval tie, ktoré stoja za produkciou jedu.

Mnohé z týchto génov sa podieľajú na skladaní proteínov, čo dáva podľa Barua zmysel, pretože jedovaté zvieratá musia produkovať veľké množstvo toxínov, ktoré sa skladajú z proteínov. Takisto identifikovali gény, ktoré dohliadajú na kvalitu proteínov, aby bol kvalitný aj výsledný jed.

Gény aj u ľudí

Tím tiež zistil, že rovnaké regulačné gény sú prítomné aj v slinných žľazách ľudí. V slinných žľazách sa takisto produkuje viacero proteínov vo veľkom množstve, čo poskytuje základ na to, že aj človek by bol schopný produkovať jed.

V podstate, každý cicavec, nielen človek, má akési genetické stavebné kamene, ktoré môžu tvoriť jed. Vedci ich označujú ako kalikreíny, čo sú proteíny, ktoré štiepia ďalšie proteíny a vylučujú sa v slinách.

Kalikreín je najbežnejším typom zložky v jedoch v živočíšnej ríši a sú tak prirodzeným východiskom pre tvorbu jedu u ľudí.

Jed je nám zbytočný

Tvorba jedu však nie je veľmi pravdepodobná. Aspoň nie dovtedy, kým budeme získavať potravu či partnerov, tak ako doteraz. Jed sa u živočíchov vyvíja ako spôsob obrany či zabezpečenia koristi.  Ľudia majú lepšie nástroje na zabezpečenie potravy, ako je pestovanie a chov zvierat, a tiež lepšie spôsoby na zabezpečenie obrany, ako sú rôzne zbrane. Pri našom spôsobe života je jed pre nás zbytočnosťou. Navyše, je tiež veľmi zložitý na výrobu a potrebu energie. Ak ho teda živočích skutočne nepotrebuje, tak sa u neho nevyvinie.

Vedci hovoria, že prínos ich štúdie presahuje rámec skúmaného odboru. Zistenie a naučenie sa toho, čo jednotlivé gény v našom organizme dokážu, nám môže pomôcť pochopiť celý rad biologických procesov a môžu byť užitočné pre výskum takých chorôb, ako je napríklad rakovina.

Pozri aj:

Tento jedovatý austrálsky strom bodá jed podobný škorpiónovi. Bolesť trvá aj niekoľko dní