Foto: Flickr/Portrét Jeana-Francoisa Champolliona. Foto: Victorine-Angélique-Amélie Rumilly, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Záhady starej egyptskej civilizácie pútajú v mnohých smeroch pozornosť aj dnes. Jednou z nich bolo aj hieroglyfické písmo, ktoré pre vedcov predstavovalo dlhé obdobie nevyriešiteľnú úlohu. Až bola objavená Rosettská doska.

Stará egyptská civilizácia je plná tajomstiev a záhad, z ktorých mnohé sú aj dnes nevyriešené. Táto civilizácia bola nepochybne veľmi vyspelá a kľúčom k rozlúšteniu mnohých hádaniek bolo práve tajomné hieroglyfické písmo. Vedci sa pomerne dlho borili s identifikáciou neznámych znakov, až prišiel jeden zásadný objav, ktorý všetko zmenil.

V článku sa dozviete:

  • Ako bola objavená Rosettská doska
  • Ktoré štáty sa sporia o jej vlastníctvo
  • Aký je obsah nájdeného artefaktu
  • Ako pomohla rozlúštiť hieroglyfy

Kľúčový objav čadičovej dosky

Na prelome 18. a 19. storočia plánoval Napoleon Bonaparte expanziu do Egypta, ktorá položila základy vzácnemu objavu. Napoleon sa snažil oslabiť svojho úhlavného nepriateľa v podobe Británie tak, že chcel zredukovať jej námornú dominanciu. Egypt predstavoval strategickú oblasť, pomocou ktorej by mohli Francúzi expandovať do Stredozemného mora.

Výprava však mala aj sekundárny, vedecko-historický cieľ. Francúzi vo všeobecnosti verili, že egyptská civilizácia bola veľmi vyspelá a bola ekvivalentom tej rímskej a gréckej. Okrem veľkého množstva vojakov do Egypta prišlo aj vyše 160 vedcov, umelcov a učencov, ktorí boli napokon v historickom meradle oveľa dôležitejší, ako vojaci. Táto skupina ľudí založila v Káhire vedecký inštitút.

Hoci sa o presnom dátume špekuluje, v júli 1799 priniesla snaha o objavovanie egyptskej kultúry odmenu. Pri jednej z výkopových prác objavil neďaleko prístavného mesta Rosetta (dnes Rashid) vojak Pierre Bouchard 760-kilogramovú čadičovú dosku s nápismi. Vojakom bolo okamžite jasné, že môže ísť o zaujímavý objav. Problémy pre Francúzov sa však začali už onedlho, keďže museli vojensky kapitulovať Britom, ktorí si robili nárok na všetky nájdené artefakty.

Foto: Awikimate, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Záhadné vlastníctvo

Francúzski vedci a učenci odmietli vydať dosku, rovnako ako aj ďalšie artefakty, materiály a rôzne výskumy. O ďalšom osude Rosettskej dosky sa vedú polemiky. Niektoré zdroje uvádzajú, že dosku skryl egyptský veliteľ, iné zase hovoria o tom, že sa ju Francúzi pokúsili tajne vyviezť z krajiny, ďalšie potom popisujú jej priamy prechod do rúk Britov po vojnovej porážke Francúzov.

Isté ostáva len to, že doska nakoniec skončila v britskej moci a 11. marca 1802 bola predstavená verejnosti v Britskom múzeu. Ako sa skutočne dostala do rúk Britov dodnes nevieme a táto otázka ostáva nevyriešená. O jej skutočné vlastníctvo sa však vedú polemiky, keďže ako objavitelia si ju nárokujú Francúzi a za svoj majetok ju pochopiteľne považujú aj Egypťania. Doska je však stále umiestená v Britskom múzeu a ostáva vlastníctvom Britov.

Foto: Flickr

Obsah dosky

114 centimetrov vysoká a 72 centimetrov široká doska vytvorená 196 rokov pred Kristom obsahuje 91 riadkov textu, ktorý pomohol vyriešiť mnohé dovtedy neodhalené tajomstvá starovekého Egypta. Kľúčom k všetkému bolo rozlúštenie hieroglyfického textu, ktorý sa nachádzal na 14-tich riadkoch Rosettskej dosky. Okrem hieroglyfov artefakt obsahuje 32 riadkov démotického písma (predchodca hieroglyfov) a 55 riadkov gréčtiny.

Trojjazyčnosť artefaktu predstavovala kľúčový faktor k rozlúšteniu toľko bezvýsledne skúmaného písma. Podľa gréckeho textu dosku vydal faraón Ptolemaios V. počas deviateho roku svojho vládnutia v rámci oslavy nástupu na trón, pričom reagoval na demonštrácie obyvateľstva a zavádzal daňové úľavy.

Po svojej korunovácii mal faraón neúmerne zvýšiť daňové zaťaženie obyvateľstva a reakciou boli neskôr spomínané protesty. V texte sa spomínajú rôzne amnestie, úľavy, zrušenie nedoplatkov a ospevovanie bohov. V závere navyše žiada, aby bol tento dokument vytesaný do kameňov v každom chráme. Čo sa týka historického kontextu, text nám neponúka žiadne prevratné informácie a nepredstavuje obsahovo významný dokument.

Foto: Flickr

Analýza nápisov a pokroky vo výskume

Hieroglyfy však neboli rozlúštené hneď po objavení dosky, ako by sa možno mohlo zdať. Ich dekódovanie trvalo napokon viac ako 20 rokov, pričom sa na ňom postupnými krokmi podieľalo viacero ľudí. Výskumom sa ukázalo, že prístup k hieroglyfom bol do tej doby nesprávny, nakoľko ich odborníci považovali za čisto obrázkové písmo.

Prvý krok k objaveniu urobil Švéd Johan David Åkerblad, ktorému sa podarilo zaznamenať výrazný pokrok pri preklade démotického písma, čím pochopiteľne prispel aj k potrebnému základu na rozlúštenie hieroglyfov. Druhou veľmi významnou postavou, ktorá sa v súvislosti s lúštením hieroglyfov zapísala do histórie, bol britský polyhistor Thomas Young. Ten pracoval s teóriou, že medzi démotickým písmom a hieroglyfmi je istá syntéza.

Thomas Young. Foto: See page for author, CC BY 4.0, via Wikimedia Commons

Young predpokladal, že hieroglyfy uzavreté v ováloch (kartuše) obsahujú fonetické hláskovanie kráľovských mien – hieroglyfy môžu byť aj fonémy, nie len čisto obrázkové písmo. Takto v texte objavil mená viacerých faraónov, ale aj Alexandra Veľkého. V roku 1814 dokončil svoj preklad démotického písma a získané poznatky uverejnil v diele Encylopedia Brittanica. Na vytúženú métu v podobe hieroglyfov však nedosiahol.

Definitívne rozlúštenie

Interpretácia, ktorú prezentoval Young, sa neskôr ukázala vo viacerých bodoch ako nepresná, no jeho prínos pri objavovaní hieroglyfov je nezanedbateľný. História si však ako hlavného prekladateľa tohto starovekého egyptského písma pamätá francúzskeho filológa a orientalistu Jeana-Françoisa Champolliona, ktorý sa považuje aj za zakladateľa egyptológie.

Portrét Jeana-Francoisa Champolliona. Foto: Victorine-Angélique-Amélie Rumilly, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Fascinujúce je, že Champollion dosku nikdy fyzicky nevidel a pracoval len s jej nakreslenou kópiou. Dôležitý základ mal Francúz vďaka svojej znalosti koptčiny, čo bolo posledné vývojové štádium staroegyptčiny. Champollion porovnal symboly na doske s oválnymi symbolmi (tzv. Kharattis), ktoré našiel aj na iných staroegyptských pamiatkach (identifikoval mená Ptolemaios či Kleopatra). Podľa toho začal zostavovať abecedu a postupovať pri dekódovaní písma.

Je otázne, do akej miery čerpal Champollion z poznatkov Younga. Francúz odmietol, že by postupoval podľa informácií zverejnených britským polyhistorom. V roku 1822 Champollion zverejnil výsledky svojho výskumu na stretnutí v Paríži, ktorého sa zhodou okolností zúčastnil aj Thomas Young. Ten svojmu priateľovi Hudsonovi Gurneyemu v liste napísal, že ho teší Francúzov úspech, no bolí ho nedostatok uznania voči jeho práci.

Foto: World History Encyclopedia

Rozlúštenie hieroglyfov bolo veľmi dôležité aj v širšom historickom kontexte. Znalosť tohto starovekého jazyka otvorila historikom možnosti skúmať množstvo nájdených dokumentov a pamiatok, ktoré priniesli dôležité informácie pri skúmaní vyspelej egyptskej civilizácie. Aj napriek kľúčovému objavu ostáva mnoho vecí zo starovekého Egypta stále záhadou.