Začiatkom mesiaca červený streamovací gigant uverejnil seriálovú novinku s názvom Deň po dni (The Days), ktorá je prirovnávaná k hitu HBO Černobyľ. Od divákov žne viac než dobré hodnotenia a zhodujú sa na tom, že prináša silný zážitok.
Deň po dni sa zameriava na nehodu vo Fukušime, ktorá sa stala predmetom mnohých diskusií. Predovšetkým toho, či je dielom prírody, alebo ľudského pochybenia. Mohla totiž spôsobiť katastrofu nezvrátiteľných rozmerov.
Nie je to príjemné pozeranie
Osemdielny seriál ukazuje, čo sa stalo osudného 11. marca 2011, ako nešťastie zasiahlo životy ľudí a následky, ktoré po ňom nasledovali. Je asi zrejmé, prečo túto novinku diváci prirovnávajú k minisérii Černobyľ.
„Pripomína mi to seriál Černobyľ, akurát bez skorumpovaných úradníkov, ktorí sa snažia predstierať, že sa nič nedeje a namiesto toho sú to vládni prisluhovači, ktorí sa boja hovoriť pravdu,“ opísal jeden z divákov na Twitteri.
Niektorí ľudia ho chvália a ďalší sa zdôverujú s tým, že v nich zanecháva nepríjemné pocity.
„Deň po dni od Netflixu je mrazivý. Kódži Jakušo v úlohe inžiniera Masao Yoshidu je geniálny. Vidieť, ako sa jeho duševný, aj fyzický stav zhoršuje kvôli obrovskému množstvu stresu počas katastrofy, je veľmi trýznivé,“ napísala ďalšia.
I rarely watch re-enactments but THE DAYS on Netflix is chilling. Kôji Yakusho as Masao Yoshida is masterful. To see his mental & physical state deteriorate due to the massive amounts of stress in an unprecedented disaster, is very harrowing & relatable. /1 pic.twitter.com/8xUHNTY3rs
— Ariandria 💜♿🎮 (@Adonna55) June 7, 2023
Trýznivý, no stojí za to ho vidieť
„Je to horská dráha s emóciami a pripomienka toho, že keď sa jadrová energia pokazí, tak je to veľmi zlé,“ dodala ďalšia.
Mnohí sa zhodli na tom, že prináša skutočne intenzívny divácky zážitok. „Každá epizóda ma posadila na stoličku. Spôsob, ako seriál buduje napätie, je šialený,“ priznal fanúšik.
Seriál si zatiaľ drží vysoké hodnotenia. Na ČSFD mu svieti 73 % a na databáze IMDb 7,3/10.
11. marec 2011, 14:46
O 14:46 miestneho japonského času nastalo zemetrasenie v mori, asi 130 kilometrov východne od mesta Sendai, na ostrove Honšú. Trvalo 6 minút a dosahovalo hodnotu až 8,9 momentovej magnitúdy. Pre ilustráciu, je to najsilnejšie zemetrasenie zaznamenané v Japonsku a celosvetovo 4 najsilnejšie zemetrasenie. Veľké zemetrasenie spôsobilo masívnu vlnu cunami. Tá dosahovala výšku až 10 metrov. Aj keď ostrov chránili bariéry, s takou výškou sa jednoducho nepočítalo.
Zemetrasenie a vlna cunami však spôsobili aj jeden veľký problém. V prefektúre Fukušima sa na pobreží nachádza jadrové elektráreň. Skladá sa zo šiestich ľahkovodných varných reaktorov typu BWR, ktoré poskytujú dokopy výkon 4,7 GW. To z nej robí jednu z 25 najvýkonnejších na svete. V čase zemetrasenia boli tri reaktory v prevádzke, na ďalších troch sa vykonávala údržba. Ihneď po zemetraseniach sa reaktory, ktoré boli v prevádzke, automaticky zastavili a to zasunutím kontrolných tyčí do reaktorov. Následne nabehli dieslové generátory, ktoré začali reaktory ochladzovať.
Jadrová elektráreň zemetrasenie zvládla a všetko vyzeralo relatívne v poriadku. Zmena ale nastala v momente, keď hodinu od zemetrasenia prišla vlna cunami.
Na začiatku bola najvážnejšia situácia na reaktore č. 1. Keď totiž teplota presiahne 900 stupňov Celzia, nastáva reakcia zirkónia, ktorá je súčasťou palivových prútov s vodnou parou a vzniká oxid zirkoničitý a vodík. Okolo reaktora sa nachádza ochranný kryt jadrového reaktora, takzvaný kontajnment. Doň sa teda vypustila z reaktora č. 1 rádioaktívna para, ktorá obsahovala aj spomínaný vodík. Pre ochranu reaktora z kontajnmentu vypustili nahromadenú paru, čím sa však uvoľnila aj radiácia. Tá bola nameraná ako v areáli, tak aj mimo neho. Do prostredia sa dostal rádioaktívny jód 131 a cézium 137.
Vodík je ale pri kontakte so vzduchom výbušný. A to sa deň po zaplavení aj stalo. Výbuch zničil v pomocnej budove betónový prístrešok, no kontajnment, ako aj reaktor, ostali nepoškodené. Inžinieri ale stále mali problém s chladením reaktora. Postupom času, a s narastajúcou teplotou, dochádzalo k taveniu paliva nielen na reaktore č. 1, ale aj na reaktoroch č. 2 a č.3. Viac sa dočítate v našom článku.
Nahlásiť chybu v článku