Foto: Pixabay

Dobré ráno, je streda 17. júla a my máme pre vás pripravený ďalší Interez PODCAST.

Vitajte pri ďalšej časti pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.


V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:

  • Ako Ernő Rubik vytvoril najznámejší hlavolam 20. storočia?
  • EAT – PRAY – LOVE. Takéto heslo údajne platí o živote na Bali. Či je to skutočne tak, vám v Cestovateľskom kine už 13. augusta košickom Kine Úsmev prezradí cestovateľ a dobrodruh Ján Valačai. Lístky dostupné tu.
  • Filmové novinky: Remake Levieho kráľa aj nemecká komédia 100 vecí.
  • V Bratislave bude v roku 2050 klíma ako dnes v austrálskej Canberre.
  • Na Slovensku vyrástlo od začiatku roka niekoľko vyhliadkových veží.

Skladá sa z 26 kociek, má 8 rohov, 6 strán, 12 hrán a tento rok oslavuje svoje 45. narodeniny. Dodnes je pritom celosvetovo najpredávanejšou hračkou v histórii. Rubikova kocka však nie je obyčajnou hračkou. Je hlavolamom, ktorý v 80. rokoch 20. storočia vytvoril hotovú subkultúru jej riešiteľov a to naprieč všetkými kontinentmi planéty. Vznikla pritom v podstate úplnou náhodou. Jej tvorca Ernő Rubik chcel s jej pomocou zbaviť svojich žiakov „priestorovej slepoty“.

Kocka, ktorá mala byť učebnou pomôckou

Ernő Rubik sa narodil 13. júla 1944 v Budapešti. Len pred pár dňami oslávil svoje 75 narodeniny. 13. júl bol na jeho počesť a počesť jeho vynálezu vyhlásený za Medzinárodný deň hlavolamov. Keď sa novinári v desiatkach rozhovoroch pýtali Rubika, kde zobral inšpiráciu pre svoj vynález, vždy povedal, že od svojho otca. Ten bol totiž leteckým inžinierom s vysokým renomé vo svojom odbore. Mimochodom, narodil sa v Piešťanoch. Erno Rubik mladší sa však dal na odlišnú profesijnú kariéru. V Budapešti vyštudoval sochárstvo a architektúru a na začiatku 70. rokov 20. storočia sa stal profesorom na umeleckopriemyselnej univerzite.

Ernő Rubik, Foto: TASR/DUNA/MTI – Sandor Ujvari

Slávna Rubikova kocka vznikla práve tu, no Rubikovi spočiatku ani nenapadlo, že sa jedného dňa mohla stať najslávnejším hlavolamom 20. storočia. Ernő Rubik chcel skonštruovať učebnú pomôcku, ktorá by jemu, aj študentom, pomohla pri výklade s priestorovým vnímaním a predstavivosťou. V roku 1974 však nakoniec skonštruoval prvý prototyp slávnej šesťfarebnej otáčajúcej sa kocky. Zhotovená bola z dreva a samotnému Rubikovi trvalo údajne celý mesiac, kým konečne našiel správne riešenie. Rubik ju skonštruoval pre svojich študentov ako nástroj na zlepšovanie priestorovej predstavivosti. Svoj hlavolam si však napriek tomu nechal už v nasledujúcom roku patentovať pod názvom Magická kocka.

Nástup hlavolamu storočia

Prvá spoločnosť, ktorá začala Magickú kocku vyrábať bola hračkárenská firma Politechnika. Príprava výroby však trvala až tri roky a na trh sa tak hlavolam dostal až v roku 1978. Takmer okamžite sa v Maďarsku stala veľkým hitom, no za hranice socialistickej republiky sa v tom čase ešte nedostala. Nestalo sa tak ani po prezentácii na veľtrhu v Norimbergu nasledujúci rok. Potenciál hlavolamu si ale našťastie uvedomila americká firma Ideal Toy a po sérii prezentácií v Londýne, Paríži a v New Yorku sa Magická kocka v tom čase už oficiálne pomenovaná po svojom vynálezcovi stala celosvetovým hitom. Rok 1980 znamenal začiatok éry jednoduchého hlavolamu, ktorý aj po viac ako 4 desaťročiach pozná celý svet. Ešte v tom istom roku získala Rubikova kocka ocenenie Hračka roka. 

Foto: Pixabay

Rýchlosť, akou sa Rubikova kocka stala celosvetovým trhákom, je obdivuhodná. Do roku 1982 sa celosvetovo predalo viac ako 100 miliónov kusov tohto jednoduchého hlavolamu. V rovnakom roku sa konali aj prvé oficiálne Majstrovstvá sveta v jej rýchlom skladaní. Titul získal v Budapešti Minh Thai z USA s časom 22,95 sekundy. Zrejme práve jednoduchosť a prirodzenosť hlavolamu stáli za jeho obrovským úspechom. Rubikovu kocku mohol skladať ktokoľvek, pokojne aj 5-ročné dieťa. Riešiť hlavolam sa navyše dalo kedykoľvek a kdekoľvek. Rubikova kocka sa stala fenoménom, hitom a subkultúrou, ktorá v mimoriadnej sile zasiahla aj územie vtedajšieho Československa.

43 000 000 000 000 000 000 polôh

Princíp je jasný úplne každému. Rozhádzanú kocku je potrebné poskladať tak, aby bola každá strana tvorená kockami s rovnakou farbou. Metód riešení je neúrekom. Od toho najjednoduchšieho, skladať stranu po strane, až po tie najkomplikovanejšie a najkomplexnejšie, ktoré speedcuberom, ako sa nazývajú súťažiaci v rýchlom skladaní, dovoľujú poskladať Rubikov hlavolam v priebehu niekoľkých sekúnd. K jedinému správnemu riešeniu tak musíte dôjsť z celkom 43 kvintiliónov podôb, ktoré kocka zložená z 27 menších kociek, môže mať.

Znie to horšie ako hľadať ihlu v kope sena. Matematici však už pred niekoľkými rokmi zistili, že z akéhokoľvek rozloženia Rubikovej kocky je možné ju poskladať maximálne 20-timi ťahmi. Vo väčšine prípadov je to však ešte menej. O jednoduchosti poskladania Rubikovej kocky vás môže presvedčiť aj svetový rekord Tu Jü-šenga z Číny z 24. novembra 2018, ktorý hlavolam poskladal za 3,47 sekundy. Rozloženie rozhádzanej kocky predtým študoval len 15 sekúnd.

Okrem klasickej Rubikovej kocky vo formáte 3x3x3 vznikali v priebehu jej najväčšej slávy aj ďalšie variácie. Najznámejšou a asi aj najobľúbenejšou sa stala Rubikova kocka 4x4x4, ktorá má aj vlastný názov, a to Rubikova pomsta. V tejto variácii sú totiž pohyblivé všetky menšie kocky a žiadna tak neostáva statická. Jej zloženie je podstatne komplikovanejšie, no i tak sa to minulý rok podarilo američanovi Maxovi Parkovi za 18,42 sekundy.


Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:


Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, prajeme vám príjemný zvyšok týždňa.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy