Keďže tieto horniny tvoria viac ako 70 % zemskej kôry, prostredia bohaté na potenciálne zdroje energie pre život nemusia byť také vzácne, ako sa na prvý pohľad zdá.
Geochemička Sherwood Lollarová v roku 2014 dokonca nazvala toto prostredie spiacim obrom našej planéty. Ako vysvetlila: „Toto zistenie predstavuje kvantovú zmenu v chápaní celkového objemu zemskej kôry, ktorý môže byť obývateľný.“
Čoraz známejším začína byť fakt, že toto podzemné prostredie je domovom chemolitotrofných organizmov (tvorov, ktoré „požierajú“ horniny, aby získali energiu). Podobné spoločenstvá žijú aj v hydrotermálnych prieduchoch na dne oceánov.
Ak by v našej Slnečnej sústave existoval život mimo Zeme, mohol by využiť práve podobné chemické procesy na získavanie energie. „Ak staroveké horniny Zeme produkujú toľko vodíka, je možné, že podobné procesy prebiehajú aj na Marse,“ dodala Lollarová.
Ako uzatvára IFL Science, výskum okrem toho odhaduje, že vnútro Zeme môže obsahovať až trikrát viac vody než všetky oceány na povrchu. Táto voda sa však nevyskytuje vo forme kvapaliny, ľadu ani pary. Pod vplyvom intenzívneho tepla a obrovského tlaku je uväznená priamo v molekulárnej štruktúre minerálov.
A hoci by život, aký poznáme, nemal možnosť tento zdroj vody využiť, dokazuje to, že Zem je skutočne – skrz naskrz – vodnou planétou.
Nahlásiť chybu v článku