Komunistický prevrat v roku 1948 so sebou okrem zmeny režimu priniesol aj prenasledovanie politickej opozície, vymyslené súdne procesy a nakoniec aj sériu vykonštruovaných popráv. Ich obeťou sa stala právnička a politička Milada Horáková. V júni 1950 ju obesením popravili v pražskom väzení na príkaz prezidenta Klementa Gotwalda. Umierala dlhých 15 minút.
Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2020
Prípad Milady Horákovej patrí k najznámejším vykonštruovaným politickým procesom v Československu z 50. rokov 20, storočia. Príbeh českej političky bol v minulosti aj sfilmovaný a poskytuje pohľad do doby, kedy v Československu červená zafarbovala aj tie posledné biele miesta na politickej mape krajiny.
Do dôchodku ako 38-ročná
Milada Horáková, rodená Králová, sa narodila 25. decembra 1901 v Prahe-Královských Vinohradoch. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Karlovej, na ktorej promovala v roku 1926. V roku 1924 sa Milada Králová stretla so známou senátorkou Františkou Plamínkovou a začala pracovať v Ženskej národnej rade (ŽNR), neskôr sa stala kľúčovou osobnosťou tohto združenia. Po skončení štúdií nastúpila na Ústredný sociálny úrad pražského magistrátu a v roku 1929 sa stala členkou Českej strany národno-sociálnej (ČSNS).
V roku 1939 museli vydaté ženy v štátnych službách zo zákona odísť do penzie, aby uvoľnili miesta pre ľudí odsunutých z územia, ktoré bolo v dôsledku predvojnových udalostí pripojené k Nemeckej ríši. V tomto období sa Milada Horáková zapojila do odbojovej činnosti, cez ŽNR organizovala sociálnu pomoc.
Väznená nacistami
Jej činnosť neušla pozornosti gestapa. Po výsluchu spojenom s mučením ju internovali vo väznici na Pankráci a na Karlovom námestí, neskôr ju previezli do Malej pevnosti v Terezíne. V októbri 1944 ju súd v Drážďanoch odsúdil na osem rokov väzenia. V máji 1945 sa vrátila do Prahy, vstúpila opäť do obnovenej ČSNS, stala sa členkou jej vedenia a poslankyňou Dočasného národného zhromaždenia. Obnovila taktiež činnosť ŽNR pod novým názvom Rada československých žien (RČŽ) a stala sa jej predsedníčkou. Bola aj podpredsedníčkou Zväzu oslobodených politických väzňov a členkou Zväzu priateľov ZSSR.
V roku 1946 sa stala poslankyňou československého parlamentu, kritizovala činnosť ľudových súdov, hospodárstva a zahraničnej politiky. V období vládnej krízy vo februári 1948 sa snažila o zvolanie schôdze parlamentu. Po februári 1948 ju vylúčili zo všetkých verejných funkcií, na protest proti takému postupu sa vzdala aj poslaneckého mandátu.
Štátna bezpečnosť (ŠtB) ju zatkla 27. septembra 1949. Urobili z nej ústrednú postavu vymysleného sprisahania Directoria. Zinscenovaný proces s Miladou Horákovou a s 12 spoluobžalovanými pred senátom JUDr. Karla Trudáka trval od 31. mája do 8. júna 1950. Proti chystanej poprave českej političky demonštrovali také známe osobnosti, ako Albert Einstein, britský premiér Winston Churchill, manželka amerického prezidenta Eleanor Rooseveltová a mnohí ďalší.
Miladu Horákovú popravili 27. júna 1950 vo väznici na Pankráci. Stalo sa tak ráno približne o 5:30 po popravách Jana Buchala, Záviša Kalandru a Oldřicha Peca. V pražskej väznici na Pankráci v tom čase ešte používali primitívny spôsob popravy. Horákovú aj ostatných odsúdených obesili bez oprátky. Milada Horáková tak zomrela udusením. Ako ešte pred mnohými rokmi informoval portál idnes.cz, poprava trvala štvrťhodiny. Rozsudok nad Miladou Horákovou zrušil Najvyšší súd ČSSR 8. júla 1968, k úplnej rehabilitácii jej osoby prišlo až po roku 1989.
Nahlásiť chybu v článku