Keď sa objaví nová choroba, vedci z celého sveta sa pustia do výskumu a pokúšajú sa zistiť ako funguje a hlavne ako ju je možné eliminovať. Rovnaké to je aj v prípade nového koronavírusu a keďže sa z neho stala celosvetová pandémia, tak sa naň sústreďujú vedci ešte o to viac.
Rovnako tak robia aj výskumníci z Minnesotskej univerzity, ktorí sa zamerali na výskum hrotového proteínu na povrchu vírusu SARS-CoV-2. Ako píše portál Science Alert, dúfajú, že tak prispejú k vytvoreniu nového lieku.
3D model hrotu
„Vo všeobecnosti sa učíme, že štrukturálne vlastnosti proteínov vírusov sú najdôležitejšie pri nadviazaní kontaktu s ľudskými bunkami,“ vysvetľuje biomedicínsky vedec Minnesotskej univerzity Fang Li a ďalej dodáva: „Môžeme navrhnúť lieky, ktoré tieto proteíny vyhľadávajú a blokujú ich aktivitu.“
Vedecký tím použil röntgenovú kryštalografiu na vytvorenie 3D modelu hrotu či špicu koronavírusu a toho, ako sa viaže na ľudské bunky.
New Study of The Coronavirus ‚Spike‘ Protein Could Help Explain Its Immense Spread https://t.co/hF4E94UTFr
— ScienceAlert (@ScienceAlert) March 31, 2020
Zvláštny hrebeň
Aj keď obrázok vyššie nevyzerá ako obrázky koronavírusu, na ktoré sme zvyknutí, pre biológov je to veľmi užitočný model. Umožňuje vizualizovať ako malé mutácie v proteíne vytvárajú rôzne záhyby a „hrebene“, ktoré potom menia spôsob, akým sa vírusové častice viažu na receptory ľudských buniek.
Vedci zistili, že kmeň koronavírusu SARS-CoV-2 má niekoľko mutácií, ktoré tvoria zvláštny kompaktný hrebeň práve v proteíne hrotu.
Tento hrebeň je kompaktnejší ako v prípade vírusu SARS a to by mohol byť jeden z dôvodov, prečo sa tento nový koronavírus tak rýchlo šíri a ľudia sú nachylní na infikovanie ním.
3D štruktúra ukazuje, že v porovnaní s vírusom SARS vyvinul nový koronavírus nové väzby prichytenia na ľudský receptor, čo má za následok lepšie zachytenie, uvádza portál The Guardian.
Veľké množstvo mutácií
Tím tiež skúmal podobné koronavírusy v netopieroch a v šupinavcoch. Zistili, že nový koronavírus musel prejsť množstvom mutácií, aby jeho hrot dospel do takého tvaru, ktorý by dobre zapadal do ľudského receptora.
Vedci dúfajú, že ich modelovanie pomôže iným vedcom pri vývoji liekov či vakcíny.
„Naša práca môže viesť k vývoju protilátok, ktoré by pôsobili na základe rozpoznania a neutralizácie proteínu koronavírusu, ktorý sa viaže na receptor,“ uvádza Li.
Vedci zároveň upozorňujú, že aj napriek sľubnému výskumu musia byť opatrní. V štúdií totiž používajú iba malé fragmenty hrotu vírusu – jeho väzobné domény. Je preto dôležité vírus preskúmať podrobnejšie.
Nahlásiť chybu v článku