Zhluk hviezd, ktorý sa nachádza najbližšie k slnečnej sústave, neznáma sila trhá na kusy. Podľa odborníkov nejde o bežný proces. Na zhluk hviezd pôsobí sila niečoho obrovského, čo však zatiaľ pre nás ostáva neviditeľné.
Zhluk hviezd narušilo niečo obrovské a neviditeľné
Analýza nových údajov zo satelitu Gaia ukázala čosi zvláštne, informuje portál Science Alert. Zhluk hviezd, ktorý sa nachádza najbližšie k našej slnečnej sústave, trhá na kusy neznáma sila. Na zhluk pôsobí gravitačná sila niečoho obrovského, čo však zatiaľ nie je možné vidieť. Ako píše Astronomy & Astrophysics, odborníci sa nazdávajú, že v blízkosti zhluku hviezd sa môže nachádzať napríklad temná hmota.
Podľa odborníkov je bežné, že zhluk hviezd je takpovediac roztrhaný pôsobením gravitačnej sily. Ako napovedá samotný názov, zhluk hviezd je tesne usporiadané zoskupenie hviezd. Aj samotné hviezdy v tomto zoskupení na seba navzájom gravitačne pôsobia. Okrem toho však na ne pôsobia aj gravitačné sily z okolitého vesmíru. Následkom tohto pôsobenia sa napokon zhluk rozdelí na hviezdne rieky resp. prúdy.
Tieto prúdy sú na oblohe voľným okom neviditeľné. Satelit Gaia však vytvára trojdimenzionálnu mapu Mliečnej dráhy s najvyššou možnou presnosťou. Zhromažďuje údaje týkajúce sa polohy a rýchlosti maximálneho možného počtu hviezd. Vzhľadom na to, že hviezda oddelená od svojho zhluku s ním stále zdieľa niektoré vlastnosti, systém Gaia dokáže zhluky a prúdy hviezd identifikovať o niečo ľahšie. Dokáže zachytiť aj zhluky, z ktorých sa hviezdy začali postupne uvoľňovať a vytvárajú tak akési chvosty na oboch stranách zhluku.
Môže za to temná hmota?
Ako informuje portál Cosmos, v roku 2019 sa astronómom podarilo zistiť, že zhluk hviezd nachádzajúci sa najbližšie k Zemi je od nás vzdialený 153 svetelných rokov. Dali mu pomenovanie Hyades. Zhluk upútal pozornosť astronómky Terezy Jerabkovej a jej kolegov z Európskej vesmírnej agentúry, ale aj z Európskeho južného observatória. Rozšírili preto parametre, podľa ktorých dovtedy satelit Gaia pátral a podarilo sa im zachytiť aj hviezdy, ktoré systém predtým prehliadol.
Systém vďaka tomu objavil stovky nových hviezd blízkych systému Hyades. Priemer centrálneho zhluku má približne 60 svetelných rokov, oba chvosty však majú aj niekoľko stoviek svetelných rokov. Podľa odborníkov je celkom bežné, že zhluky narušené pôsobením vonkajších síl majú takéto dlhé chvosty. Tím si však predsa len všimol niečo zvláštne.
Podľa simulácie sa množstvo hviezd stratilo
Vytvorili simuláciu rozpadu zhluku a všimli si, že v chvostovej časti je hviezd akosi priveľa. V realite však, naopak, hviezdy chýbajú. Pokúsili sa zistiť, čo mohlo zmiznutie hviezd spôsobiť a došli k záveru, že za to pravdepodobne môže objekt, ktorý je najmenej desaťmiliónkrát väčší ako Slnko a na zhluk hviezd pôsobí obrovskou silou.
Podľa Jerabkovej sa zhluk musel k objektu dostať naozaj blízko. Problém však je, že v súčasnosti vedci nevedia o ničom, čo by podmienky spĺňalo. Vesmír je však plný neviditeľných vecí, napríklad temnej hmoty. O ich existencii vedia odborníci často len vďaka tomu, akou gravitačnou silou pôsobia na okolité objekty. Vedci odhadujú, že približne 80 % všetkej hmoty vo vesmíre tvorí práve temná hmota.
Odborníci si myslia, že práve vďaka temnej hmote vznikol vesmír. Kusy temnej hmoty sa sformovali a vytvorili „normálnu“ hmotu, teda galaxie. V budúcnosti sa možno podarí objaviť niečo nové, čo mohlo narušenie zhluku hviezd spôsobiť, nateraz sa však vedci držia teórie, že to bola práve temná hmota.
Nahlásiť chybu v článku