Počas prvých mesiacov pandémie, ale vo veľkej miere aj dnes po uvoľnení väčšiny prijatých opatrení, v spoločnosti existuje časť ľudí, ktorí sa jednoducho rozhodli, že protipandemické nariadenia nebudú dodržiavať. Títo ľudia nenosia rúška, nedodržiavajú sociálny odstup, nedbajú na zvýšenú hygienu. Podľa nového výskumu to však nemusí byť dôsledok ich rozhodnutia, ale známka znížených kognitívnych funkcií.

Či sa ľudia rozhodli dôsledne dodržiavať spoločenský dištanc a ďalšie protipandemické nariadenia záleží na ich kapacite pracovnej pamäti, uvádza v tlačovej správe Kalifornskej univerzity v Riverside portál Science Daily. Podľa štúdie vedcov dodržiavanie nariadení úzko súvisí s kapacitou kongitívneho systému, ktorý človeku slúži na manipuláciu s informáciami a poznatkami uloženými v krátkodobej pamäti.

Zistenia odborníkov z Kalifornskej univerzity Riverside pod vedením psychológa Weiwei Zhanga sú jednoznačné. Ľudia s vyššou kapacitou pracovnej pamäte majú viac informácií a lepšie povedomie o prínosoch protipandemických opatrení a rizikách, ktoré prináša ich nedodržiavanie. Ľudia s vyššou kapacitou pracovnej pamäte preto častejšie a vo väčšej miere dodržujú sociálny odstup, povinné nosenie rúšok a ďalšie opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Všetko je o kapacite

Pracovná pamäť je psychologický proces súvisiaci s ukladaním a manipuláciou s informáciami v krátkodobom horizonte. Množstvo informácií, ktoré takto dokáže človek uchovať a manipulovať s nimi, určuje kapacitu pracovnej pamäte, ktorá úzko súvisí s rozsahom mentálnych schopností jedinca.

„Čím vyššia je kapacita pracovnej pamäte, tým pravdepodobnejšie a dôslednejšie bude človek dodržiavať sociálny odstup,“ komentuje výsledky štúdie Zhang. Výskum pod jeho vedením prebehol v Spojených štátoch amerických v počiatočnej fáze prepuknutia pandémie koronavírusu na celkom 850 respondentoch.

Podľa Zhanga výsledky výskumu ukazujú, že ľudia s vyššou kapacitou pracovnej pamäte dokážu lepšie vyhodnotiť riziká a prínosy prijatých opatrení a upraviť tak svoje aktuálne správanie, ktoré sa často riadi najrôznejšími návykmi. Takýto ľudia preto jednoduchšie dodržiavajú sociálny odstup, nosenie rúšok či ďalšie nariadenia, ktoré prijímajú jednotlivé krajiny počas boja s pandémiou.

Nariadenia musia byť jednoduchšie

Zhang za nedodržiavaním nariadení vidí to, že rúška či sociálny dištanc nie sú bežnou súčasťou amerického života. Ľudia s nižšou kapacitou pracovnej pamäte preto nový návyk nevedia jednoducho zakomponovať do svojich životov. Podobné nariadenia nie sú zvykom ani v Európe či Južnej Amerike, oveľa častejšie sa napríklad s rúškami stretneme v Ázii.

Autori novej štúdie tvrdia, že ich nové zistenia by mali zobrať do povedomia najmä politici a úrady, ktoré prijímajú a informujú o jednotlivých nariadeniach. Výskum podľa nich jasne naznačuje, že časť spoločnosti má problém s dodržiavaním nariadení, ktoré by mali byť intepretované jednoduchšie a priamejšie. Jasné a priame informácie uľahčia ľuďom s nižšou kapacitou pracovnej pamäte rozhodovací proces, vedci navyše veria, že protipandemické opatrenia sa v budúcnosti stanú aj v západnom svete návykom, na ktorý už neskôr nebude mať kapacita pracovnej pamäte žiadny vplyv.

Pozri aj:

Svet čelí zhoršujúcej sa pandémii: To najhoršie nás možno ešte len čaká, píše prestížny medicínsky…