Tisíce hlinených vojakov so zbraňami, kone či vozy v životnej veľkosti. Viac ako 2-tisíc rokov stará Terakotová armáda láka ročne desaťtisíce turistov a svojou záhadnosťou a majestátnosťou sa právom označuje ako ôsmy div sveta.
Čínske dejiny patria k najbohatším vo svetovej civilizácii, pričom ich súčasťou sú prelomové objavy, tradície či inovácie. Ak by sa však okrem čínskeho múru malo vybrať jedno špeciálne miesto, tak to bude určite hrobka cisára Čchin-š‘ chuang-ti (259-210 p. n. l.).
Súčasťou tohto komplexu je totiž aj tzv. Terakotova armáda. Tisíce postáv, strojov a predmetov vytvorených z pálenej tehlovej hliny zvanej Terakota. Aj keď boli tieto artefakty vytvorené s úlohou strážiť cisára aj po smrti, k objavu záhadného a gigantického miesta prišlo úplnou náhodou.
Išli kopať studňu, našli ďalší div sveta
Asi hodinu jazdy autom od tretieho najväčšieho mesta západnej Číny, Sianu, sa v malej roľníckej dedine rozhodol Jang Pchej-jen a jeho piati bratia, že vykopú studňu. Písal sa rok 1974 a vtedy 41-ročný poľnohospodár potreboval koncom marca vyriešiť problém s pretrvávajúcim suchom.
Vybrali sa tak pár desiatok metrov od obce a začali kopať. O päť dní neskôr sa dostali do hĺbky 15 metrov, kde pri vyhadzovaní zeminy narazili na hlavu terakotovej sochy a tiež hrot bronzového šípu.
Paradoxne, o existencii tohto mauzólea sa mohol svet dozvedieť ešte v 17. storočí. Z tej doby sa zachoval príbeh roľníka, ktorý pri výkopových prácach narazil ma kusy črepov, no keďže mu následne na to vyschlo v studni, bral to ako zlé znamenie a jamu zasypal.
Začali desaťročia zistení a objavovaní
Jang Pchej-jen však konal odlišne od svojho predchodcu a objav ihneď nahlásil zodpovedným pamiatkovým úradom. Krátko na to od neho archeologické spoločnosti odkúpili celý pozemok, za ktorý mu na ruku vyplatili v prepočte 42 eur, čo bol jeho vtedajší ročný zárobok.
Počas prvotných výskumov sa zistilo, že výstavba celého obrovského komplexu trvala pred dvoma tisícročiami približne 40 rokov a pracovali na nej stovky tisíc pracovníkov vrátane otrokov. Aj keď je nekropola odkrytá takmer 50 rokov, ľudské oko stále neuzrelo vnútro miesta, kde je pochovaný cisár Ši-chuang-ti, píše denník SME.
Vzhľadom na tajomnosť tohto objavu sa na povrch dostalo množstvo kuriozít, otázok a konšpiračných teórií. Azda najzáhadnejším faktom ostáva, že o celom tomto komplexe sa za 2 200 rokov nenašla jediná historická zmienka.
Ďalším zaujímavým bodom je určite aj predpoklad, že archeológovia a vedci odkryli svetu len necelú polovicu hlinených vojakov. Aj keď je dnešný areál Terakotovej armády vymeraný na 98 kilometrov štvorcových, k videniu je približne len 2 000 vojakov z odhadovaného počtu 6 000.
Pri postupnom odhaľovaní tohto ôsmeho divu sveta sa tiež zistilo, že postavy vojakov držia v rukách reálne zbrane, ktoré boli vytvorené pre tento konkrétny účel, dodáva Liverpoolmuseums.
Používali techniku, ktorú ľudia patentovali o 2 000 rokov
Zbrane a nástroje, ktoré armáda držala v rukách, sa napodiv zachovali aj po dvoch tisíckach rokov. Výskum neskôr dokázal, že na mečoch a šípoch našli špeciálnu látku podobnú dnešnému chrómovaniu, ktoré sa používa proti hrdzaveniu, píše IFL Science.
Cisár, ktorého posmrtný život chránia hlinení vojaci a kone, ostáva známy ako ten, ktorý hľadal spôsob nekonečného života. Podľa legiend sa počas svojho života rozhodol zorganizovať viaceré výpravy na mystické miesta, kde mali jeho vyslanci nájsť recept na spomínanú nesmrteľnosť.
Stavba veľkolepej umelej armády však nebola jediným megalomanským výtvorom za vlády Ši-chuang-tia. Vládca, ktorého armáda mala dosahovať až milión oddaných bojovníkov, bol totiž na čele ríše aj v dobe budovania Veľkého čínskeho múru.
Aj keď Terakotova armáda láka množstvo turistov, je plná záhad či legiend o drakoch, ktorí strážia hrobku prvého cisára, nie všetky aspekty jej odhalenia majú pozitívny charakter.
Objaviteľ ostal na mizine, zarába 2 doláre denne
V roku 1974, ihneď po objavení armády, zabrala vláda celú pôdu aj s okolím. Cieľom síce bolo nájsť celý areál tohto záhadného mauzólea, no zároveň na tej pôde stála dedina. V obci žili okrem iného aj farmári, ktorí nález ohlásili, no kto by čakal, že sa za tento skutok stanú hviezdnymi hrdinami, sa mýli.
Všetkých farmárov odmenili vyššie uvedenou čiastkou vo forme kompenzácie za vzniknutú škodu, čo však ani zďaleka nestačilo v porovnaní s tým, že im vzali prakticky celý život. Niektorých neskôr zamestnali v darčekovom obchode, kde 12 hodín podpisovali ľuďom knihy o histórii armády. Plat za túto prácu bol podľa Daily Mail len 2 doláre denne. Cena jednej sochy sa pritom pre porovnanie môže vyčísliť na 4 až 4,5 milióna dolárov.
Hrobka cisára ostáva zapečatená, vraj ukrýva mágiu
Cisárske mauzóleum nebolo nikdy otvorené kvôli obavám o zachovanie a vysokej možnosti nástražných pascí. Staroveké spisy nájdené v hrobke však naznačujú, že v mieste posledného odpočinku prvého cisára je plno modelov rôznych palácov či pavilónov, píše Smitshonianmag.
Iné zdroje či mieste legendy tvrdia, že v hrobke prvého cisára sa nachádzajú magické predmety, ktoré môžu vplývať aj na vesmír. Najtypickejšou historkou je kliatba, ktorá má postihnúť každého, kto do hrobky vstúpil a tým narušil jej posvätnosť. Túto teóriu podporujú aj nálezcovia Terakotovej armády, ktorí obratom po nájdení stratili všetko, čo im bolo blízke.
Či už tento objav skrýva mágiu alebo nie, bez debát ide o jeden z najvýznamnejších výtvorov v ľudskej histórii. A práve aj jeho záhadnosť a náhodné objavenie dáva šancu teóriám, že nielen v Číne by sa podobných „divov sveta“ mohlo nachádzať omnoho viac.
Nahlásiť chybu v článku