Litva nie je v zásade proti nápadu vyslať západných vojakov na Ukrajinu, uviedol v utorok litovský minister obrany Arvydas Anušauskas. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Litva by mohla vyslať vojakov
Anušauskas uviedol, že Litva by svojich vojakov mohla vyslať na Ukrajinu pomáhať ukrajinským vojakom. Podľa ministra by sa však nikdy nezapojili do bojových operácií proti ruským silám.
O možnom vyslaní vojakov sa vyjadril aj jeden z poradcov litovského prezidenta Gitanasa Nausedu. „Hovoríme o tejto možnosti a robíme to celkom otvorene. Existujú mnohé nuansy o tom, čo by sa za akých podmienok mohlo stať,“ uviedol poradca. Pre agentúru BNS však dodal, že v súčasnosti zostáva hlavnou prioritou podpora Ukrajiny zbraňami a muníciou.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyvolal v pondelok večer rozruch, keď v závere konferencie o podpore Ukrajiny v Paríži okrem iného povedal, že nevylučuje v budúcnosti nasadenie pozemných jednotiek svojej krajiny na Ukrajine. Podrobnosti neposkytol, ale francúzske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že tento plán nezahŕňa boj francúzskych vojakov priamo proti ruským silám na Ukrajine.
K prípadnému vyslaniu svojich vojakov na Ukrajinu sa odvtedy vyjadrili vysokopostavení predstavitelia viacerých krajín vrátane Nemecka, Británie či Španielska, ktorí vyjadrili svoje odmietavé postoje.
NATO neplánuje vyslanie
Severoatlantická aliancia (NATO) neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu, uviedol v utorok jej generálny tajomník Jens Stoltenberg pre agentúru AP.
Hoci Stoltenberg odmietol vojenskú operáciu Aliancie, Rusko podľa neho vedie proti Ukrajine agresívnu vojnu, čím hrubo porušuje medzinárodné právo. „Podľa medzinárodného práva má Ukrajina právo brániť sa a my máme právo podporovať ju pri presadzovaní tohto práva,“ dodal šéf NATO.
NATO ako aliancia poskytuje Ukrajine výlučne tzv. nesmrtiacu pomoc a podporu v podobe zdravotníckych pomôcok, uniforiem a zimného oblečenia. Niektoré členské štáty však Kyjevu dodávajú aj zbrane a muníciu, či už na bilaterálnej báze alebo v skupinách. S prípadným vyslaním vojakov Aliancie na Ukrajinu by museli najskôr súhlasiť jednohlasne všetky členské štáty.
Myšlienka nasadenia pozemných síl bola doteraz tabu vzhľadom na to, že NATO sa usiluje zabrániť väčšiemu vtiahnutiu sa do vojny, keďže Rusko má jadrové zbrane, vysvetľuje agentúra AP. Dodáva však, že od začiatku ruskej invázie pred dvoma rokmi poskytli jednotlivé štáty Ukrajine postupne pokročilejšie zbrane.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku