Foto: Profimedia

Kobalt sa stal jedným z najžiadanejších kovov 21. storočia.

Kvôli nemu ľudia bez váhania využívajú na prácu aj malé deti. Pre profit sú ochotní urobiť všetko, aj porušovať ľudské práva. Pomaly, ale isto premieňa kobalt Afriku na peklo na Zemi.

V Kongu sa ťaží najväčšie percento vzácneho minerálu na svete

V lete v roku 2014 sa jeden z obyvateľov Konžskej demokratickej republiky rozhodol na svojom dvore na okraji mesta Kolwezi vyhĺbiť jamu na toaletu. Počas kopania však natrafil na tyrkysový kameň, píše portál Jetsettimes. Neskôr sa ukázalo, že natrafil na heterognit, vzácny minerál, z ktorého sa dá vyrobiť kobalt. Práve takto začala kobaltová horúčka, ktorá krajinou lomcuje do dnešného dňa.

Kobalt sa využíva najmä pri výrobe lítia, z neho sa zas vyrábajú lítium-iónové batérie. Tie sú nevyhnutnou súčasťou mobilov, počítačov či elektromobilov. Dopyt po týchto produktoch neustále rastie, a tak rastie aj dopyt po vzácnom kobalte. Ako informuje World Economic Forum’s Global Battery Alliance, do roku 2030 by mal dopyt rásť ešte prudšie, a to kvôli tomu, že čoraz viac ľudí má záujem o elektromobily, a to aj v Európe.

V Južnom Kongu sa nachádza takmer polovica celosvetových zásob kobaltu. V Kongu sa vyťaží viac ako 70 % z celosvetovej produkcie. Práve kvôli tomu do odľahlých oblastí migrovali tisícky mužov, žien, ale aj detí. Dúfali, že im ťažba vzácneho minerálu zabezpečí nové pracovné príležitosti. Kolwezi má dnes už viac ako pol milióna obyvateľov, v posledných rokoch však prisťahovalci pribúdajú závratným tempom.

Foto: Profimedia

Kvôli kobaltu sa porušujú ľudské práva, mnohí prídu počas ťažby o život

Kým na väčšine miest sa minerál ťaží za pomoci ťažkých strojov, vzniká čoraz viac menších lomov, kde ľudia vyberajú minerál zo zeme ručne alebo len za pomoci základného vybavenia. Takýto spôsob ťažby však nie je žiadnym spôsobom kontrolovaný. Práve takýmto spôsobom sa pritom podľa portálu Gecamines vyťaží až 30 % minerálu.

Nekontrolované ťaženie v drobných lomoch so sebou nesie množstvo rizík. Výnimkou nie je porušovanie ľudských práv. Práca je neraz extrémne nebezpečná a vykonávajú ju aj deti, píše Amnesty International. Často sa vyskytujú aj úmrtia, ľudia zomierajú v nebezpečných podzemných tuneloch. Aj preto sa o dianie v Kongu zaujíma aj čoraz viac organizácií na ochranu ľudských práv.

Mnoho ľudí žije na hranici absolútnej chudoby

Aby toho nebolo málo, krajinou zmietajú etnické konflikty, je oslabená ebolou a ďalšími ochoreniami. Na dennom poriadku je aj korupcia. V roku 2019 sa súd vo Washingtone zaoberal žalobou, v rámci ktorej odzneli mená ako Microsoft, Dell, Apple či Tesla. 13 konžských rodín tieto spoločnosti obviňuje z toho, že kvôli nim skončilo mŕtvych alebo s vážnymi poraneniami množstvo detí, ktoré ťažili v neregulovaných lomoch.

Foto: Profimedia

Podľa portálu Forbes deti pracujú v extrémne nebezpečných podmienkach najmenej 8 hodín denne. Kvôli práci nemajú riadne vzdelanie a v ohrození sa ocitá nielen ich zdravie, ale aj ich budúcnosť. Ide o prvú žalobu svojho druhu, a to napriek tomu, že s ťažbou vzácnych minerálov sa porušovanie ľudských práv spája už desiatky rokov, a to nielen v Kongu.

Pod nátlakom sa mnoho spoločností rozhodlo, že vo výrobe už viac kobalt získaný z Konga využívať nebudú. Kobalt však ťažia v Kongu viac ako 2 milióny ľudí. Nie je preto také jednoduché ťažbu minerálu zastaviť. Navyše, ľudia si nebezpečenstvo veľmi dobre uvedomujú, musia však živiť svoje rodiny. Mnoho obyvateľov Konga totiž žije na hranici absolútnej chudoby.

0
Uložiť článok
Komentovať