Aj keď by sa mohlo zdať, že tie najzvrátenejšie príbehy plné nezmyselných vrážd vznikajú len v hlavách hollywoodskych tvorcov, svet nám už niekoľkokrát ukázal, ako veľmi to môže byť inak. Práve skutočný život totiž píše často nielen tie najťažšie, ale aj najhrôzostrašnejšie príbehy. Podobne ťaživý, no v neposlednom rade aj zvrátený príbeh mala aj talianska vrahyňa Leonarda Cianciulli. S tou sa život nemaznal už prakticky pri jej splodení.
Leonarda Cianciulli je meno, ktoré poznajú najmä zanietení milovníci príbehov skutočných masových vrahov, ktorí sa nezmazateľne zapísali do svetových dejín. A aj keď sa Leonarda nijakým spôsobom nevymyká štandardom a počet jej obetí je v porovnaní s inými šialenými masovými vrahmi pomerne malý, to, ako svoje obete zabíjala už neštandardné je. Na svedomí má len tri životy, o ktoré obzvlášť krutým spôsobom prišli nevinné ženy.
Život splodený znásilnením
Narodila 18. apríla roku 1893 a stretnutie jej rodičov akoby celý jej osud doslova predznamenávalo. Plodom lásky dvoch ľudí rozhodne nebola – jej matka totiž bola znásilnená. Aby si žena v požehnanom stave aspoň ako-tak zachránila reputáciu, bola donútená si muža, ktorý ju znásilnil, vziať za manžela. Tak, ako sa však vzťah dvojice talianskych rodičov začal, tak aj pokračoval a aj skončil.
Leonardu po príchode na svet nečakal práve najlepší život. Mala rodičov, ktorí sa nenávideli, neustále hádky často končili vzájomnými bitkami a rodičovskú lásku malé dievča taktiež nikdy nepociťovalo. To vyústilo do toho, že už v mladom veku chcela Leonarda dvakrát spáchať samovraždu. A odvtedy sa jej život ešte viac zhoršoval.
Zdalo, že Leonardu od zlého života zachráni len dovŕšenie veku dospelosti a možnosť začať odznova. Nový začiatok sa Leonarde naskytol po tom, čo sa zaľúbila do istého Raffaela Pansardiho. Ten sa ale jej rodičom ani zďaleka nepozdával a ruku svojej dcéry už ponúkli inému mládencovi. Vzťah s rodičmi sa preto ešte viac zhoršil a Leonarda skončila na ulici, pretože si aj napriek ich nesúhlasu Raffaela napokon vzala.
Prekliata vlastnou matkou?
Mladomanželia tak dostali šancu na nový začiatok, avšak mladú Leonardu stále prenasledoval tieň jej matky. Verila dokonca, že ju kvôli svadbe s Raffaelom matka prekliala, pretože odkedy s novým manželom odišla, smola sa na ňu akoby len lepila. Rodičov pritom už nikdy viac nevidela.
Sama Leonarda však nebola tak úplne stelesnením dobra a život na hrane zákona jej pomerne chutil. Niekoľko dní po svadbe sa pár usadil v talianskom meste Luaria, kde sa Leonarda dala na zlé chodníčky. Kvôli podvodu ju súd poslal za mreže, kde strávila 6 rokov. Po návrate z väzenia sa dvojica presťahovala, opäť za lepším životom, tentokrát do Lacedonie v Avelline. Tri roky sa Leonarde a Raffaelovi darilo, v roku 1930 však ich dom skončil v troskách po ničivom zemetrasení. Presťahovali sa preto tretíkrát do Corregia, kde si skúšaná žena otvorila malý obchodík.
Netrvalo dlho a z Leonardy sa stala obľúbená žena v susedstve, ktorá pomáhala, komu vedela. V šťastnom živote tak dvojici už konečne nič nebránilo. Mysľou ženy však neustále víril pocit strachu, že je prekliata a v podstate čakala, kedy ju opäť postretne nejaké nešťastie. Na psychickej pohode jej nepridávala ani ťažoba v podobe veštby, ktorú počas puberty nad jej životom vyniesla cigánka. Tá tvrdila, že Leonarda sa jedného dňa vydá a bude mať deti, žiadne z nich však neprežije. To zrejme spôsobilo, že mladá žena vo vnútri tak trpela a pomiatla sa.
Vraždy za výmenu duše syna
Za celý svoj život bola Leonarda tehotná celkom 17-krát. Trikrát však potratila a desať detí jej umrelo v útlom veku. O zvyšné štyri sa preto starala až prehnane a nechcela dopustiť, aby sa im čokoľvek stalo. Aj preto, keď jej obľúbeného syna Giuseppeho Pansardiho odviedli v roku 1939 do armády, Leonarda bola ochotná spraviť čokoľvek, aby boje v 2. svetovej prežil.
Poverčivá Leonarda sa rozhodla pre okultistický rituál výmeny ľudských duší. To v podstate obnášalo ľudskú obetu – zabije iného, aby zaujal miesto v podsvetí namiesto jej syna. Než sa ale k vražde odhodlala, pre istotu navštívila ešte jednu vešticu. Tá mala pre poverčivú Leonardu dve správy: v je ľavej ruke vidí väzenie, v pravej psychiatrickú liečebňu. Toto varovanie však pre ňu rozhodujúce nebolo a svoj šialený plán chcela stoj čo stoj uskutočniť, veď v hre bol život jej zbožňovaného syna. Za obete si vybrala ženy, zraniteľné a trpko skúšané životom, ako sama prezradila vo vlastných memoároch. kde detailne opísala aj spôsob, ako svoje obete pripravila o život.
Zaujímavé je, že všetky ženy boli v podstate podobné jej samotnej – život sa s nimi vonkoncom nemaznal.
Svoje obete rozštvrtila, rozvaril a upiekla
Jej prvou obeťou bola žena menom Faustina Setti, ktorá prišla do Leonardinho obchodíku s prosbou, či by jej nenašla vhodného muža na život. S vidinou dokonalej zámeny duší Leonarda súhlasila a Faustine povedala, že pozná niekoho, kto by ku nej skvele zapasoval. Zároveň však Faustine dala niekoľko inštrukcií. Mala svojim blízkym napísať dopisy o novej známosti žijúcej v inom meste, za ktorou sa sťahuje a za žiadnych okolností nemala nikomu hovoriť, že bola u Leonardy v obchode, ani o čom sa rozprávala. Tak si Leonarda poistila aspoň ako-také aliby.
V deň Faustinho odchodu ju Leonarda ponúkla čašou vína na oslavu „nového života“. V pohári však boli okrem lahodného vína aj tabletky na spanie, čo Faustine omráčilo a keď Leonarda vytušila správny moment, zaútočila na svoju priateľku sekerou. Mŕtve telo rozštvrtila a jednotlivé časti uvarila vo veľkom kotli s hydroxidom sodným, ktorý sa používa na výrobu mydla. Časti tela varila dovtedy, kým sa z nich nestala tmavá tekutá kaša, ktorú následne vyliala do blízkeho septika, uviedla vo svojich memoároch.
Ako ďalej detailne prezradila, zotretú krv z podlahy následne usušila v peci, zmiešala ju s múkou, cukrom, margarínom, mliekom, vajciami a vyrobila si cesto. Z toho následne upiekla koláčiky, ktoré podávala hosťom v obchode i návštevám. Jedla ich pritom aj ona sama.
Podobne dopadla aj jej druhá obeť. Francesca Soavi Leonardu navštívila s prosbou o pomoc pri hľadaní práce. Leonarda jej sľúbila, že jej vybaví miesto učiteľky na prestížnej dievčenskej škole. Francesa dostala rovnaké pokyny ako Faustine. Voľné pracovné miesto však neexistovalo a Francescine pozostatky zostali v septiku a v koláčoch pre nič netušiacich zákazníkov obchodu a rodinných známych. Na jej pozostatkoch si dokonca nevedomky pochutil aj milovaný syn Giuseppe.
Posledná obeť vraj chutila najlepšie
Treťou a poslednou obeťou šialenej Leonardy bola niekdajšia operná speváčka Virginia Cacioppo, ktorej vraždu a konzumáciu si obzvlášť užila. Scenár s dopisom pre blízkych sa opäť zopakoval. Virginia, rovnako ako Francesca, hľadala novú prácu, aby utiekla zo stereotypu, ktorý jej život čoraz viac pohlcoval. Jej sestra však dopisu neverila a zmiznutie nahlásila polícii. Pomoc však prišla neskoro – z Virginie už medzičasom stihla majiteľka obľúbeného obchodu spraviť mydlo tak, že zvyšky tela doslova rozvarila v kotli s hydroxidom sodným.
Ako sama Leonarda vo svojich memoároch priznala, „jej telo bolo biele a plné tuku. Tak som ho rozvarila, pridala fľašu kolínskej a po naozaj dlhom varení som z nej dokázala vyrobiť celkom dobré mydlo,“ prezradila. Výsledné kocky mydla následne rozdala susedom a známym priateľom. Ako priznala, aj koláčiky z nej boli o poznanie lepšie, než tie predtým. „Tá žena bola naozaj sladká,“ priznala Leonarda.
Leonardu zatkli policajti v jej dome po tom, čo Virginiu videla jej sestra vchádzať do obchodíku, z ktorého však už nevyšla. Šikovná vrahyňa však akékoľvek obvinenia odmietala a k vraždám sa nepriznala.
Potom ale prišiel zvrat – policajti zatkli aj jej milovaného syna Giuseppeho, pretože verili, že jej s vraždami troch žien pomáhal. Aby ho ochránila, k vraždám sa priznala. Prípad sledovalo v tej dobe celé Taliansko a v médiách i medzi obyvateľmi temperamentnej krajiny si Leonarda Cianciulli vyslúžila prezývku „Mydliarka z Corregia“ (tal. „la Saponificatrice di Correggio“).
Veštba, ktorá vyšla
Taliansky súd jej vymeral trest v podobe 30 rokov za mrežami a troch rokov v psychiatrickej liečebni. Jej syn vyviazol bez trestu a Leonarde sa vyplnilo všetko, čo jej bolo vyveštené – vďaka divnému rituálu zachránila milovaného syna krvavou výmenou za tri životy žien a skončila tam, kde jej predpovedala veštica.
Zomrela 15. októbra 1970 v psychiatrickej liečebni na mozgovú mŕtvicu. Všetky dôkazy, ktoré polícia pri vyšetrovaní prípadov vrážd zozbierala, sú dnes vystavené v Múzeu kriminológie v Ríme.
Príbeh talianskej výrobkyne mydiel a kanibalky v jednej osobe bol námetom viacerých filmov i divadelných hier. Zatiaľ poslednou snímkou je krátky film z roku 2015 s prostým názvom Leonarda, ktorý vznikol pod taktovkou tvorcov Lucu Brinciottiho a Rosarie Cianciulli, vzdialenej príbuznej samotnej vrahyne.
All That’s Interesting, Murderpedia, Best of True Crime, Reflex, BBC, Medium (Nichole Mayo), ČSFD
Nahlásiť chybu v článku