Foto: Archív Jazykového mentoringu/ Lýdia Hric Machová

Cudzí jazyk sa môže naučiť naozaj každý.

Nejednému človeku sa jazyky vďaka bifľovaniu v škole znechutia. Ak na ne potom príde reč, tvrdíme, že na ne jednoducho nemáme talent. Polyglotka Lýdia Hric Machová, PhD., ale vďaka Jazykovému mentoringu dokazuje, že cudzí jazyk sa dokáže naučiť naozaj každý. Ovláda 9 jazykov, z toho 7 aktívne – angličtinu, nemčinu, španielčinu, poľštinu, francúzštinu, esperanto, ruštinu (vie základy swahilčiny a slovenského posunkového jazyka) a ako jediná Slovenka prednášala na prestížnej svetovej konferencii TED v New Yorku. Jej prednáška sa drží medzi 100 najsledovanejšími prejavmi stránky ted.com, s viac ako 15 miliónmi zhliadnutí.

V rozhovore sa dozviete aj:

  • koľko jazykov Lýdia ovláda, a ktorý sa jej učil najťažšie;
  • ako je to s učením sa jazykov na kurzoch;
  • prečo sa jazyk v škole nenaučíme;
  • ako sa cudzí jazyk naučiť čo najefektívnejšie.

Ako ste v sebe objavili talent na jazyky? Je nejaký jazyk, ktorý subjektívne považujete za najťažší na učenie? Za aký najkratší čas sa vám podarilo zvládnuť naučiť sa jazyk tak, aby ste sa ním plynule dorozumeli?

Nemyslím si, že mám veľký talent na jazyky. Ľudia zvyknú hovoriť, že niekto, kto ovláda veľa jazykov, nemôže byť bez talentu. Ja si však myslím, že je to skôr o nadšení a trpezlivosti. Ak vás jazyky bavia a strávite s nimi toľko času ako ja, dospejete k rovnakým výsledkom.

Za najťažšie považujem ázijské jazyky, ktoré sú pre nás komplikovanejšie ako európske jazyky. Z európskych sú ťažšie najmä fínčina, estónčina a maďarčina. Tieto jazyky sú lingvisticky odlišné od ostatných európskych jazykov, majú úplne inú gramatiku, ale dajú sa zvládnuť. Ak ste však z južného Slovenska a od detstva ste mali kontakt s maďarčinou, naučiť sa po maďarsky bude pre vás podstatne jednoduchšie ako pre niekoho, kto začína úplne od nuly.

Foto: Archív Jazykového mentoringu/ Lýdia Hric Machová

Z jazykov, ktoré ovládam, bola pre mňa, prekvapivo, najnáročnejšia poľština. Rozumela som síce rýchlo, ale potrápila ma gramatika a prekvapilo ma, že ani po pol roku učenia som ju nedokázala použiť v rozprávaní, napriek tomu (alebo možno práve preto), že je taká podobná slovenčine. Neskôr sa to však prelomilo a po poľsky som sa naučila na dosť vysokú úroveň.

Úplne najrýchlejšie som sa naučila esperanto. Ide o plánový, teda umelo vytvorený jazyk, ktorý má 16 gramatických pravidiel a žiadne výnimky. Slovná zásoba v esperante čerpá z viacerých európskych jazykov, ktoré som už poznala. Naučiť sa ho mi trvalo v podstate mesiac. Myslím si, že esperanto sa dá v pohode naučiť do roka, aj keď sa mu človek venuje menej intenzívne.

Ako vznikla myšlienka založiť Jazykový mentoring a vytvoriť taký rozsiahly projekt?

Niekoľko rokov som vyučovala angličtinu a nemčinu v jazykovkách, no vždy som bola nešťastná z toho, že moji študenti, hoci boli šikovní, nedosahovali také výsledky ako ja sama – naučiť sa nový jazyk mi trvalo maximálne 2 roky.

V roku 2015 som na konferencii Polyglot Gathering (v preklade Stretnutie polyglotov) v Berlíne spoznala 350 polyglotov – ľudí ako som ja, ktorí sa s nadšením učia jeden jazyk za druhým. Uvedomila som si obrovskú vec: nemôžeme mať všetci talent na jazyky! Niektorí sa v škole považovali za beznádejné jazykové antitalenty. Na konferencii som sa s mnohými z nich rozprávala a prišla som na to, v čom bol rozdiel – nás, polyglotov, jazyky neskutočne bavia, učíme sa ich inak ako v škole a, hlavne, každý po svojom.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jazykový mentoring (@jazykovymentoring)

Povedala som si, že takýto spôsob učenia by mal fungovať aj u bežných ľudí, ale treba im ho priblížiť. A tak som začala svoje učebné postupy testovať na kamarátoch a študentoch na univerzite, ktorých som vtedy učila. Už po 2 mesiacoch dosiahli výrazný posun v jazyku! Vedela som, že som prišla na niečo revolučné a že je na čase pustiť moje know-how do sveta. Tak vznikol Jazykový mentoring.

Najskôr som robila živé semináre, neskôr som svoje know-how pretavila do online kurzov a dnes je Jazykový mentoring v podstate 6. najväčšou jazykovou školou na Slovensku a sleduje nás viac ako 117-tisíc ľudí. Okrem Slovenska a Česka pôsobíme aj v zahraničí pod značkou Language Mentoring. Ide o kompletný učebný systém založený na princípoch, ktoré som pochopila počas 20 rokov učenia sa 9 jazykov a po početných rozhovoroch s inými polyglotmi, vďaka ktorému sa každý dokáže naučiť jazyk omnoho rýchlejšie a efektívnejšie, než tradičnými metódami.

Základný rozdiel oproti klasickému učeniu v škole alebo jazykovke je, že jazykový mentor nikoho jazyk neučí. Je to človek, ktorý sa sám naučil viacero jazykov a pomáha iným ľuďom učiť sa jazyky samostatne (dokonca aj také, ktoré sám neovláda). Jazykový mentor vám pomôže vytvoriť si vlastný učebný systém šitý na mieru tak, aby vás učenie bavilo, a poskytne vám podporu a motiváciu, aby ste pri učení vytrvali až do dosiahnutia plynulej úrovne. Je to profesia, ktorú som si vymyslela, aby som pomohla ľuďom učiť sa jazyky tak ako polygloti.

Foto: Archív Jazykového mentoringu/ Lýdia Hric Machová

Jedným z jazykov, ktoré plynule ovládate, je esperanto. Počula som o ňom len veľmi málo, aké je jeho využitie na Slovensku? Existujú u nás inštitúcie, ktoré ho vyučujú?

Esperanto je medzinárodný jazyk, ktorý vznikol v 19. storočí. Dnes ho používajú milióny ľudí na celom svete, no má svojich priaznivcov aj u nás. Momentálne sa esperanto dá využiť hlavne na stretnutiach ľudí, ktorí ním hovoria. Nie každý v ňom vidí zmysel, lebo sa momentálne nedá komerčne použiť, ale esperanto je známe tým, že pomáha ľuďom učiť sa ďalšie jazyky. Je také jednoduché, že aj človek, ktorý sa nikdy žiaden jazyk neučil, pochopí, ako vlastne jazyk funguje, a omnoho ľahšie sa mu potom budú učiť ďalšie jazyky. Okrem toho je za celým týmto projektom pekná myšlienka o zbližovaní a porozumení ľudí všetkých národností a kultúr.

Na Slovensku existuje aktívna esperantská komunita, ktorá pravidelne organizuje rôzne podujatia, kde sa hovorí iba esperantom. Esperanto si vytvára tak trochu svoj vlastný svet, a myslím si, že stojí za to ho spoznať. Ak chcete nejaký projekt napríklad na leto a zároveň chcete spoznať pestrú medzinárodnú komunitu, vrele odporúčam začať sa učiť esperanto a potom sa zúčastniť napríklad letnej školy esperanta.

Foto: Archív Jazykového mentoringu/ Lýdia Hric Machová

Mňa, ako človeka, ktorý sa zaujíma o jazyky, neskutočne nadchla gramatika esperanta a logika, ktorá za ňou je. Nechcela som veriť, že v nejakom jazyku môže existovať len 16 gramatických pravidiel, bez jedinej výnimky (teda žiadne nepravidelné slovesá, žiadne komplikované časy), a predsa sa v tom jazyku dá vyjadriť úplne všetko, a dokonca sa v ňom dá tvoriť poézia. Esperanto som sa učila približne 20-30 minút denne pomocou jednoduchej učebnice a už po mesiaci som sa bez problémov dokázala porozprávať s ľuďmi z celého sveta.

Je pravda, že niekto talent na jazyky jednoducho nemá a iným to ide úplne prirodzene?

Som presvedčená o tom, že každý z nás dokáže dosiahnuť plynulú úroveň v akomkoľvek cudzom jazyku, a vôbec to nie je otázka talentu. Toto je veľmi rozšírený mýtus o učení sa jazykov. Isteže, niektorým ľuďom idú niektoré činnosti ľahšie ako iným (rovnako to platí pri matematike, športe či hudobných nástrojoch), ale som presvedčená, že toto je maximálne 15- až 20-percentná výhoda oproti tým, ktorí daný „talent“ nemajú. Stačí zmeniť učebné metódy, materiály či celkový spôsob učenia.

Namiesto nudných hodín s učiteľom a učebnicou môžete sledovať seriály, počúvať podcasty, rozprávať sa s kamošmi na témy, ktoré sa vás osobne týkajú, a z jazyka sa zrazu stane nové hobby. Ak nás niečo baví, prirodzene tomu venujeme aj viac času, a práve to je kľúč k úspešnému naučeniu sa akéhokoľvek jazyka.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jazykový mentoring (@jazykovymentoring)

Ja som sa naučila 9 jazykov tak, že som sa každému z nich venovala zhruba hodinu denne po dobu dvoch rokov, lebo ma to skrátka bavilo. Som presvedčená, že keby rovnaký čas venoval týmto jazykom ktokoľvek iný, a našiel by v tom rovnakú záľubu ako ja, mal by dnes rovnaký výsledok. Bez ohľadu na “talent”.

Asi najlepší dôkaz o tom, že nedostatok jazykového “talentu” sa dá prekonať, dávajú polygloti, ktorým v škole jazyky vôbec nešli. Osobne poznám viacero takých. V škole boli považovaní za beznádejné prípady, mali z jazykov zlé známky, a učitelia im hovorili, aby si našli profesiu, v ktorej nebudú cudzie jazyky potrebovať. Dnes ovládajú osem či dokonca dvadsať jazykov na konverzačnej úrovni a cestujú po celom svete. A to len preto, lebo zmenili spôsob, ako sa jazyky učia.

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články