Koronakríza zasiahla takmer všetky odvetvia národného hospodárstva. Od malých živnostníkov až po veľké podniky sa mnohí museli a stále musia boriť s neľahkou situáciou. Asi sa všetci zhodneme na tom, že jedným z najpostihnutejších segmentov sú reštaurácie. Prvá vlna ich zrazila na kolená, no druhá vlna ich môže úplne položiť. Existuje niečo, čím by sa im dalo pomôcť? 

Náročné odvetvie aj pred krízou

Každý, kto pracoval v gastrosektore vie, že presadiť sa v tomto odvetví nie je nič jednoduché. Je potrebný kapitál, vhodné priestory a pritom je potrebné spĺňať prísne hygienické štandardy. Nehovoriac o potrebe samotného know-how a zamestnania spoľahlivých ľudí.

Ani keď sa toto všetko zvládne, stále nie je nič vyhraté. Je potrebné, aby ľudia do reštaurácie aj chodili a prevádzka tak produkovala príjem, ktorý musí v prvom rade pokryť nemalé náklady a až tam kdesi na konci je aj samotný zisk.

Keď sa toto všetko podarí, tak potom sa môže stať niečo také, čoho sme svedkom v súčasnosti. Svet postihla pandémia, ktorá všetko zbrzdila. Medzi prvými sa zatvárali reštaurácie, keďže sa tu ľudia nachádzajú blízko seba  a pri jedení a pití, nemôžu mať nasadené rúško.

Proti opatreniam sa nedá, samozrejme, namietať. Avšak, ak sa urobí „A“, malo by sa spraviť aj „B“. Štát by mal poskytnúť týmto prevádzkam niečo, čo by im pomohlo uľahčiť opätovný reštart a prilákať klientov.

To, že situácia je skutočne zlá, potvrdzuje aj Magdaléna Koreny z iniciatívy Pomoc pre gastro. „Tieto týždne sú pre podnikateľov v gastro biznise čistým zúfalstvom. Príjmy, ktoré majú z rozvozu či výdaja jedál cez okienko sú minimálne a absolútne nedostačujúce. Každý deň nás majitelia reštaurácií či kaviarní kontaktujú s tým, že musia prepúšťať zamestnancov a že dostatočná pomoc stále neprichádza. Pýtajú sa, prečo?“

Ako by štát mohol pomôcť?

Podľa Koreny je to napríklad upravením kritérií na vyplácanie podpory od štátu, upravením podpory nájomného za interiéry a možno aj za vonkajšie terasy, znížiť DPH pre stravovacie služby alebo zaviesť poukazy na konzumáciu v podnikoch.

Štát nemusí vymýšľať niečo, čo už vymysleli druhí. Stačí sa pozrieť, čo urobili iné štáty, aby gastrosektoru aspoň pomohli. Pre mnohé reštaurácie je totiž kľúčové, aby si opätovne získali zákazníkov. Veď načo je otvorená reštaurácia, ak tam nikto nie je?

Veľmi dobrý príklad pomoci ukázala svetu Viedeň. Tam sa rozhodli, že rozdajú 40 miliónov eur a to formou 50-a 25-eurových stravovacích poukážok pre rodiny a jednotlivcov.

Tieto stravovacie poukážky je možné použiť iba v reštaurácii či v kaviarni, nedá sa nimi platiť napríklad v supermarkete. Takýmto jednoduchým opatrením sa Viedni podarilo doslova „napumpovať“ peniaze do prevádzok. Je to skvelé, lebo vyhrávajú všetci – prevádzky, obyvatelia a aj mesto.

Reštaurácie po otvorení získali okamžite obsadenosť a ľudia sa mohli najesť zadarmo alebo s výrazne lepšou cenou.

„Podľa nás by to bola rýchla a priama pomoc podnikom. My sme aj z toho dôvodu už počas prvej vlny koronakrízy navrhovali, aby sa stravné lístky dali využívať výlučne v prevádzkach poskytujúcich stravovacie služby,“ hovorí Koreny.

Zaujímavý projekt mesta z USA

Za pozornosť stojí aj opatrenie mesta Las Cruces, druhého najväčšieho mesta Nového Mexika – štátu v USA. Toto mesto o veľkosti Prešova vyzvalo reštaurácie na zapojenie do projektu, v rámci ktorého sa rozdávajú 10-dolárové poukážky chudobnejším rodinám, jednotlivcom či seniorom na použitie v reštauráciách.

Efekt to malo podobný ako vo Viedni, tu mala pomoc aj sociálny charakter. Majitelia reštaurácií si opatrenie pochvaľujú a hovoria, že sa im podarilo zvýšiť zisky. Mesto tak efektívne investovalo 150-tisíc dolárov, pričom pozdvihli lokálny gastrosektor.

Situácia na Slovensku

Momentálne sú reštaurácie zatvorené. Je naivné si myslieť, že keď sa otvoria, budú hneď plné ľudí. Je v nich potrebné vybudovať opätovnú dôveru a návyk.

A to by sa dalo práve stravovacími poukazmi. Mnohí využívame stravné lístky či gastrokarty, a tak nie sú pre nás ničím novým. Stačilo by iba, aby sa vydali ďalšie lístky, avšak zamerané iba na reštaurácie.

Týmto krokom by sa podporil gastropriemysel priamym stimulom. Peniaze by sa použili účelovo, nedali by sa s nimi robiť machinácie a sektor, ktorý má teraz poriadne na mále, by dostal aspoň trochu pomoci.

Čo po novom roku?

Predpokladá sa, že koncom roka, či začiatkom budúceho roka bude k dispozícii vakcína proti novému koronavírusu. Vďaka nej by sa mohli začať uvoľňovať opatrenia a život by sa vracal do starých koľají. Už teraz by sme mali myslieť na to, či v tom čase bude vôbec dostatok reštaurácií, ktoré budú schopné otvoriť.

Súčasná vláda má vo svojom návrhu zrušenie stravných lístkov. To by bola ďalšia rana gastrosegmentu. Vôbec totiž nie je pravda, že ľudia by si za peniaze, ktoré by dostali k výplatnej páske dopriali jedlo v reštaurácii. V skutočnosti by si vyše polovica kúpila za tieto peniaze niečo iné. Reštaurácie by tak prišli o ďalších 73 miliónov eur.

Proti zrušeniu stravných lístkov je aj Koreny. „Pre mnohé z nich to môže znamenať prakticky likvidáciu. Prieskum českej Asociácie malých a stredných podnikateľov ukázal, že ľudia, ktorí majú gastrolístky, navštevujú reštaurácie 3x častejšie. 90 % príjmov prichádza počas obedov do podnikov vďaka gastrolístkom. Ak by sa zrušili, bolo by to pre mnohé práve preto likvidačné. Nerozumieme tomu, ako môže niekto chcieť takto nesystémovo ohroziť fungovanie veľkého počtu prevádzok a ich zamestnancov. Aj my máme k tejto problematike nejaké výhrady a chceli by sme systém gastrolístkov zelektronizovať a znížiť poplatky. Ale určite nie zrušiť a už vôbec nie v tomto období,“ vysvetľuje.

Ak by nejaké prevádzky prežili aj bez pomoci od štátu, zrušenie stravných lístkov a stravovacích kariet by už bol posledný klinec do rakvy. S tým by sa nedokázali vysporiadať už ani tie najsilnejšie a najschopnejšie reštaurácie.

V spolupráci s Asociácia moderných benefitov