Kráľovské svadby sa v minulých storočiach len málokedy konali bez postranných politických úmyslov. Ich cieľom bolo spravidla upevňovať či rozširovať vplyv tej či onej rodiny, utužovať vzťahy či uzatvárať dohody. Svadby na kráľovských dvoroch boli pritom pre niekoľko dní trvajúce bujaré a honosné oslavy mimoriadnou udalosťou aj pre samotných poddaných. Tá, ktorá sa konala v Paríži pred 453 rokmi, sa do európskych dejín zapísala navždy. Francúzsku mala konečne priniesť mier, namiesto toho stála život niekoľko desiatok tisíc ľudí.
Naprieč Parížom vyzváňajú zvony. Je 18. august 1572, svadba Margaréty z Valois, sestry francúzskeho kráľa katolíka a navarrského kráľa Henricha má po desaťročnej náboženskej vojne priniesť konečne mier, uvádza portál Britannica. O niekoľko dní, v noci z 23. na 24. augusta, bijú v Paríži zvony opäť. Meniny má Bartolomej, práve po ňom bude pamätná noc pomenovaná do konca ľudských dejín. V Paríži začína vraždenie hugenotov, ktoré si v najbližšom období vyžiada po celom Francúzsku podľa odhadov až 30-tisíc životov.
Začiatok náboženských vojen
V druhej polovici 16. storočia začal vo Francúzsku prekvitať kalvinizmus, reformačná vlna protestantov, ktorá sa rozšírila najmä v južnej a juhovýchodnej časti krajiny. Na kalvinizmus pomaly prechádzali roľníci, bohatší mešťania, nižšia, a neskôr aj vyššia šľachta. Francúzski kalvinisti sa nazývali hugenoti, ich centrom bolo Navarrské kráľovstvo v západnej časti Pyrenejí.
V roku 1562 katolícky vojvodca František de Guise vtrhol na hugenotskú bohoslužbu v mestečku Wassy a odštartoval masaker, ktorým porušil dohodu prijatú v Saint-Germain, podľa ktorej mohli protestanti organizovať malé náboženské sviatosti. Vo Wassy katolíci povraždili viac ako 60 ľudí a odštartovali tak niekoľko desaťročí trvajúci konflikt známy ako hugenotské vojny, uvádza portál Musee Protestant.
Krvavé francúzske rieky
Ich najznámejšou kapitolou je práve Bartolomejská noc z roku 1572, kedy sa v Paríži konala svadba, ktorá mala desať rokov trvajúcu vojnu medzi francúzskou katolíckou šľachtou (a korunou) a hugenotmi ukončiť. Princezná Margaréta, sestra kráľa Karola IX., bola prisľúbená Henrichovi Bourbonskému, následníkovi trónu Navarrského kráľovstva. V Paríži sa preto v auguste sústredili šľachtici z oboch znepriatelených táborov z celej krajiny. Politická svadba prebehla 18. augusta, Paríž oslavoval ešte niekoľko dní tak, ako to bolo kedysi v stredoveku zvykom.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- prečo pápež nechcel udeliť súhlas na sobáš;
- kto bol prvou a najvýznamnejšou obeťou;
- aký rozkaz dal údajne kráľ Karol IX.;
- čo náboženské vojny napokon ukončilo.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Interez PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Nahlásiť chybu v článku