Foto: Unknown author / Public domain, German Air Force photographer / Public domain

Eduard VIII. nevládol ani rok, napriek tomu sa stal terčom atentátu. Vedela o ňom aj tajná služba?

Patrí k najkontroverznejším britským panovníkom, pričom súčasne patrí aj k tým najkratšie vládnucim. Eduard VIII. bol kráľom Spojeného kráľovstva len 325 dní, za ten čas si však stihol znepriateliť veľkú časť politikov na domácej a medzinárodnej scéne. Sympatizant nacistického režimu sa stal aj terčom atentátu a zdá sa, že britské tajné služby o jeho príprave vedeli. Je však možné, že mu zabrániť vlastne ani nechceli.

V histórii britských panovníkov patrí medzi najkontroverznejšie osobnosti. Eduard VIII. nastúpil na trón 20. januára 1936, teda v čase, keď sa v Európe schyľovalo k doposiaľ najväčšiemu vojenskému konfliktu. Kým väčšina svetových mocností mala proti rétorike Adolfa Hitlera už v tom čase ostro vyhranený názor, u kráľa Spojeného kráľovstva to bolo celkom inak. To však nebol oficiálny dôvod toho, prečo Eduard VIII. vládol len 325 dní. Kráľ Spojeného kráľovstva porušil protokol už na druhý deň po zasadnutí na trón, do mesiaca pritom v krajine spustil vážnu ústavnú krízu.

Foto: Unknown author / Public domain

Nevšedné sexuálne praktiky namiesto koruny

Ešte v 30. rokoch sa Eduard, v tom čase len princ z Walesu, zoznámil s Wallis Simpsonovou. Tá pochádzala z prominentnej americkej vrstvy a bola manželkou amerického obchodníka Ernesta Simpsona. Vydatá bola už druhýkrát, čo v tej dobe nebolo v spoločnosti bežné. Eduard bol v tom čase viac celebritou ako štátnikom, obľúbencom médií aj verejnosti známym svojou slabosťou pre vydaté ženy. Eduard sa do Simpsonovej rýchlo zamiloval, ich vzájomný vzťah sa stal rýchlo obľúbenou tému bulváru, pričom bol často označovaný za „otrocky závislý“ či „skazený“ a založený na nevšedných sexuálnych praktikách.

Eduard VIII. porušil protokol po prvýkrát už na druhý deň po zasadnutí na trón. Vyhlásenie o svojom menovaní za panovníka sledoval z okna paláca St. James’s Palace v spoločnosti stále vydanej Simpsonovej. Už v tom čase boli britská vláda aj tajné služby znepokojené kráľovým postojom k Hitlerovému nacistickému režimu, pričom im prekážala aj neustála prítomnosť Simpsonovej. Existovali totiž podozrenia o tom, že okrem vzťahu s Eduardom VIII. udržuje pomer aj s nemeckým veľvyslancom v Londýne Joachimom von Ribbentropom. Vláda Spojeného kráľovstva preto pred svojím kráľom ukrývala mnohé tajné dokumenty týkajúce sa citlivých záležitostí.

Foto: National Media Museum from UK / No restrictions

Za začiatok konca mimoriadne krátkej vlády Eduarda VIII. možno označiť jeseň 1936. Ernest Simpson požiadal o rozvod, Simpsonová tak bola opäť slobodnou ženou. Rozvod (navyše druhý) nebol v tom čase najmä pre vplyv cirkvi bežnou záležitosťou a u Simpsonovej prebehol len s podmienkou, že sa pol roka nebude stýkať so žiadnymi mužmi. Celému Spojenému kráľovstvu však bolo zrejmé, že kráľ Eduard VIII. ohlási uzatvorenie manželského zväzku s dvakrát rozvedenou ženou, čo bolo z hľadiska morálky, ale najmä viery (kráľ je súčasne aj hlavou cirkvi) absolútne neprijateľné.

Britský parlament teda kráľovi svadbu nepovolil, Eduard VIII. sa preto v decembri 1936 rozhodol abdikovať. Namiesto koruny si vybral spoločný život s Wallis Simpsonovou. Kráľom Spojeného kráľovstva sa stal jeho brat Albert (vládol ako Juraj VI.), ktorého po smrti nahradila jeho dcéra Alžbeta II..

Atentát, alebo sprisahanie?

Eduard VIII. predstavoval pre Spojené kráľovstvo, aj kráľovskú rodinu ako takú, určité riziko od prvého dňa svojej vlády. O to závažnejšie sú preto nové tvrdenia historika Alexandera Larmana, ktorý pre The Guardian povedal, že britské tajné služby zrejme vedeli o plánovaní atentátu na Eduarda VIII., ba dokonca možnosť, že niekto fyzicky odstráni ponižujúceho monarchu s náklonnosťou k nacistickému režimu im mohla byť priam sympatická. Takéto expresívne slová povedal pre britský The Guardian Larman po odhalení údajných doposiaľ nepublikovaných dokumentov o incidente z leta 1936.

V júli 1936 sa totiž Eduard VIII. stal terčom atentátu. Škótsky žurnalista George McMahon vytiahol v londýnskom Hyde Parku počas slávnostnej ceremónie britskej armády revolver a namieril ho na kráľa Eduarda VIII., ktorý bol súčasťou sprievodu. McMahon bol rýchlo spacifikovaný, zbraň mu vyletela, pričom výstrel zasiahol kráľovho koňa. McMahon neskôr priznal, že na atentát ho najalo talianske veľvyslanectvo v Londýne, on sám však pokus o zabitie kráľa zmaril úmyselne. Odsúdený bol kontroverzne len na 12 mesiacov väzenia za nelegálne ozbrojovanie.

George McMahon bol totiž dvojitým agentom, do roku 1935 informátorom plateným britskou tajnou službou. McMahon po atentáte hovoril o tom, ako jeho snaha kontaktovať tajnú službu či ministerstvo vnútra o plánovanom atentáte zlyhali. Historik Alexander Larman tvrdí, že britská tajná služba o chystanom atentáte s veľkou pravdepodobnosťou vedela, pričom mala McMahona ako informátora odmietnuť s odôvodnením, že nejde o spoľahlivý zdroj. Existuje však aj podozrenie, že odstránenie kontroverzného kráľa mohlo byť pre vládu a tajnú službu v konečnom dôsledku prínosné.

Eduard VIII. sa však nakoniec svojej vlády vzdal sám, opäť však existujú podozrenia o tom, že dôvodom nemusela byť láska k Simpsonovej, ale aj silný vnútroštátny politický tlak. Tým však kontroverznosť, v tom čase už bývalého panovníka Spojeného kráľovstva, zďaleka neskončila. Až niekoľko rokov po skončení druhej svetovej vojny sa odtajnením tzv. Marburgských spisov ukázalo, aké veľké riziko predstavoval Eduard nielen pre Spojené kráľovstvo, ale celú Európu.

Zrada vlastnej krajiny

Ešte v roku 1937 bol Eduard so svojou (v tom čase už) manželkou na návšteve v nacistickom Nemecku, počas ktorej sa oficiálne stretol aj s ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom. Eduard na návšteve v Nemecku používal známy nacistický pozdrav v podobe zdvihnutej pravice.

Foto: Bundesarchiv, Bild 102-17964 / Pahl, Georg / CC-BY-SA 3.0 / CC BY-SA 3.0 DE

Po vypuknutí druhej svetovej vojny bol Eduard aj s manželkou ako generálmajor povolaný do Francúzska. Neskôr sa zistilo, že komunikáciou s nacistami spôsobil únik informácií o spojeneckej obrane v Belgicku. Po obsadení Francúzska, dokonca požiadal nemeckú armádu o ochranu svojho domu. Winston Churchill Eduardovi pohrozil vojenským súdom, ten sa nakoniec podvolil a do konca vojny vykonával na Bahamách funkciu guvernéra. Ako neskôr ukázali záznamy, ktoré sa Churchill a kráľ Juraj VI. po vojne snažili utajiť, odpratanie Eduarda bolo viac ako len zbavenie sa problémového štátnika.

Marburgské spisy, nájdené v máji 1945 v strednom Nemecku totiž okrem iného dokazujú aj tajné nacistické plány, ktoré počítali s tým, že Eduard by sa mohol opätovne stať dosadeným vládcom Spojeného kráľovstva a akousi „bábkou“ nacistického režimu. Nacisti mali pripravené viaceré verzie plánov, v jednom počítali s oficiálnym spojením Eduarda s nacistickým režimom, v inom sa už hovorilo o jeho únose v snahe vydierať Spojené kráľovstvo o uzatvorenie mieru.

Foto: Unknown author / Public domain

Spisy, dlhé roky britskou vládou utajované, ukrývali aj minimálne 60 dokumentov, ktoré boli priamou komunikáciou medzi Eduardom a vyskopostavenými nacistickými pohlavármi. V nich bývalý kráľ napríklad otvorene podporuje plošné nálety Luftwaffe na Londýn ako jedinú cestu k uzatvoreniu mieru medzi oboma mocnosťami. Zverejnenie dokumentov bolo v druhej polovici 20. storočia označované ako za najväčšiu krízu britskej kráľovskej rodiny v jej moderných dejinách.

Britannica, SME, HNOnline, The Guardian
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )