Jana prekonala rakovinu prsníka: Ľudia mi radili, že mám jesť kôstky z marhúľ, jeden cyklus chemoterapie stál 5-tisíc eur

„Naučila som sa opustiť to, čo mi rakovina vzala a milovať to, čo po nej ostáva,“ hovorí Jana, ktorá dvakrát prekonala rakovinu prsníka. Jana Šišková na svojom Instagrame otvorene hovorí o tabuizovanej téme, ktorou je rakovina. Jej príspevky sú aj napriek bolesti a smútku, ktoré choroba prináša, plné humoru. Nebojí sa písať ani o intímnom živote počas onkologickej liečby, či o odcudzení so svojou dcérou. Jana sa navyše rozhodla nenosiť parochňu a nepodstúpila ani rekonštrukciu prsníka. 

Svoj Instagram nazýva fotopamätníček pre prípad, že by sa niečo po*ralo. Príspevky začína vetami “Nepríjemné emócie (a ešte prdy) sa zadržiavať nemajú, lebo potom prekvapia, keď to fakt nechceš.” alebo “Viackrát som to chcela vzdať , ľutovala som sa častejšie ako Igor, revala intenzívnejšie ako v telenovele, 8 dní v týždni som bola totálne vyčerpaná, vzdialila som sa viacerým ľuďom, ale najmä svojej dcére a sebe. Som si istá, že ak by mladá už vedela telefonovať, dávno by nám klopali orgány sociálnoprávnej ochrany detí.”

Kedy a ako ste sa dozvedeli, že máte rakovinu?

Pri skúšaní novej mikiny som si na prsníku náhodne našla hrčku. Následne som išla na sono a hneď mi oznámili, že je to rakovina.

Mohli by ste nám v krátkosti opísať, ako prebiehala vaša liečba?

Odstránili mi nádor, následne som podstúpila 8 cyklov chemoterapie (infúzia každé 3 týždne), pričom po 4 cykloch sa menil druh chemoterapie a pridali biologickú liečbu (1x mesačne injekčne), ktorú som brala rok – tá je určená pre môj typ nádoru. Po chemoterapiách nasledovala ešte rádioterapia – 30 ožiarov.

Celkovo liečba trvala približne rok, od mája 2020 do júna 2021. V auguste 2021, teda mesiac po ukončení liečby, som si na tom istom prsníku opäť našla hrčku, rakovinový nádor – tentokrát mi zobrali celý prsník a mala som ďalších 14 cyklov chemoterapie (každé 3 týždne infúzia) –, iný druh ako prvýkrát.

Na úvod by som chcela povedať, že som si nerobila samovyšetrenia a myslela som si, že rakovina sa prejavuje iba ako hrčka, a že sa ma v mojom veku (38 rokov) netýka. Spätne som však zistila, že zmeny na pokožke prsníka som mala už niekoľko mesiacov pred nájdením hrčky, ale nevedela som, že to môže byť tiež príznakom ochorenia. Ak by som poznala svoj prsník vďaka samovyšetreniu, ktoré sa má robiť raz za mesiac, odhalila by som tieto zmeny skôr. Pretože včasná diagnostika zvyšuje šancu na úspešnosť liečby, mne zistili rakovinu v III. zo IV. štádií.

Stretli ste sa s ľuďmi, ktorí sa vyhýbali téme rakovina, pretože je to pre nich tabu, alebo vašu chorobu zľahčovali, nebrali ju dostatočne vážne?

Moja mama sa tejto téme vyhýba, ale častejšie som sa stretávala s opakom, že iní majú pocit, že vedia, ako sa mám cítiť, stravovať, vyhnúť chorobe a podobne. Jednoducho, veľa nevyžiadaných rád, aj keď verím, že úmysel mohol byť dobrý.

Aké komentáre, poznámky ste dostávali od ľudí z vášho okolia, ktoré vás zraňovali?

Ako som už povedala, najmä rady – jedz toto, rob tamto. Tiež ma zraňovali výroky typu: „Sú to len vlasy, ty to zvládneš, buď silná.“ Nie sú to len vlasy a strata mojej vonkajšej identity, strácala som omnoho viac – zdravie, kontrolu nad životom, istoty, kapacitu byť plnohodnotnou mamou. Popritom som mala bolesti, bola vyčerpaná fyzicky aj emocionálne a bola pandémia a lockdowny.

Ak ma niekto vyzýval, aby som bola silná, mala som pocit, akoby som nemala dovolené plakať, opúšťať sa. Paradoxne ma to oslabovalo, keďže počas liečby som cítila najmä negatívne emócie.