Portugalská Madeira láka svojou prírodnou krásou mnohých výletníkov, ktorí ju túžia spoznať. Češka Iva Štěchová si vyskúšala, aké je to žiť na ostrove ležiacom v obklopení Atlantického oceána. Madeira ju tak uchvátila, že tu strávila niekoľko rokov a stále sa sem vracia. Prezradila nám, ako vyzerá život na tomto mieste, ktoré mnohí poznáme len ako dovolenkový klenot. 

Ako ste sa dostali na Madeiru?

Bolo to pred piatimi rokmi cez Erasmus vďaka mojej spolužiačke z vysokej školy, ktorá na Madeire predtým takto študovala a veľmi sa jej tu páčilo. Podala som si prihlášku a prijali ma. Po študijnom pobyte som si to tu predĺžila o stáž a na ostrove strávila osem mesiacov. Potom som odišla, ale pred tromi rokmi som sem prišla ako rezident, zostala dva roky a nakoniec som sa vrátila späť do Česka. No môj partner je Madeirčan, tak sem chodíme stále.

Čím si vás získala?

Asi ako väčšinu ľudí, ktorí Madeiru navštívia — prírodou. Tá je tu senzačná, hory sú krásne a oceán, to je moje.

Strávili ste na Madeire niekoľko rokov, v čom vidíte najväčšie rozdiely medzi životom tu a v Česku?

Určite v mentalite ľudí. Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, to sa ani nedá, pretože ľudia sú rôzni, nech už sme na Madeire alebo v Česku. No všimla som si, že pre miestnych je problém pustiť sa do niečoho nového či rozbehnúť projekt. Keď som nebola v práci spokojná, chcela som odísť a povedala som, že nebudem pracovať pre niekoho, kto si neváži robotu svojich zamestnancov, tak prvé, čo som počula, bolo také to „dievča, a čo budeš robiť, veď tu je veľmi ťažké nájsť si prácu“. Predovšetkým od generácie narodenej v 80. rokoch a starších.

Takže najväčšie rozdiely vidím v tomto nastavení. Ľudia sa radšej nepúšťajú do niečoho nového, pretože to podľa nich aj tak nevyjde. Mám pocit, že u nás v Česku sú možnosti jednak väčšie a ľudia ich chcú vyskúšať. No mladšie generácie už aj na Madeire mali viac možností, napríklad študovať na kontinente, takže sú otvorenejší.

Je tu teda pre cudzinca problém nájsť si prácu?

Povedala by som, že sem chodí veľa ľudí, ktorí pracujú v IT alebo sú digitálni nomádi. Ale ak by sme hovorili o práci vyslovene tu ako zamestnanec, myslím si, že nie je nereálne si ju nájsť, ale najväčšie uplatnenie bude mať človek v reštauráciách či v hoteloch, keďže Madeira žije vo výraznej miere z turizmu.

Na začiatku ma tu stála veľa úsilia byrokracia. Aby som mohla vôbec pracovať v škole, bolo toho veľa, čo som musela vybaviť. Často ma posielali z jedného úradu na druhý a tam ma zase preposlali niekam inam. Bolo to veľmi náročné.

Ale inak si myslím, že práca by sa nájsť dala, ale bolo by to asi také, ako keby išiel Madeirčan do Česka alebo na Slovensko. A ďalšou podstatnou vecou je jazyk. Ak niekto ovláda portugalčinu, tak si myslím, že má výhodu.

Vy ste vedeli po portugalsky aj pred svojím príchodom, alebo ste sa naučili jazyk až tu?

Keď som prišla na Madeiru prvýkrát, nevedela som po portugalsky. Ale povedala som si, že za tie štyri mesiace, ktoré som tu pôvodne mala stráviť, sa chcem jazyk naučiť aspoň tak, aby som bola schopná komunikovať.

Aké najväčšie pozitíva a negatíva každodenného života na Madeire ste spozorovali?

Ako pozitívum jednoznačne vnímam teplejšie podnebie. Keď si človek sadne na pláž alebo vyrazí do hôr, kde sú úžasné výhľady, tak to je myslím to, čo najviac ľuďom na Madeire učaruje, a prečo sa sem chcú vôbec napríklad presťahovať.

A negatívum musím zopakovať, pretože ja to vnímam z pohľadu ponorenia sa do portugalskej komunity. Vždy, keď som sa sem vrátila, trvalo mi dlhšie vyrovnať sa s naladením ľudí, a tým, ako fungujú a premýšľajú, a to som veľa cestovala a bývala v zahraničí na rôznych miestach. Ale musím povedať, že niekto to môže vnímať inak. Teraz som bola s ďalšími Čechmi, ktorí tu sú a chválili si, akí sú Madeirčania milí. A áno, ono to tak je, vidím, ako sa nielen ľudia, ale aj celý ostrov premieňa.

Napríklad ešte v 70. rokoch tu bolo vzdelávanie povinné len do štvrtej triedy a to tiež vypovedá o tom, že ľudia premýšľajú inak a je pre nich dôležitá práca. Narazila som na to, že pokojne budú drieť od rána do večera za skoro minimálnu mzdu, ale hlavne, že majú prácu.

Rozdiely sú aj v rozmýšľaní v zmysle, že otec je hlava rodiny, čo povie, podľa toho sa všetko riadi a žena býva často v domácnosti a závislá na mužovi, stará sa o domácnosť, varí, perie, upratuje a doslova slúži nielen manželovi, ale aj deťom. Opäť sa to vzťahuje skôr na staršiu generáciu a neplatí to striktne pre všetky rodiny.

Často počúvam, že (pra)rodičia alebo učitelia deťom vyčítajú, že k nim nemajú úctu, ale mne sa zdá, že ani starší, ani mladší si nejdú príkladom a mnohých z nich chýba ohľaduplnosť a zamyslenie sa nad samými sebou.

Aké ďalšie rozdiely vidíte v školstve?

Pracovala som v medzinárodnom prostredí, ale dostala som sa na kratšiu dobu aj do štátnej školy a v čom som videla najväčší rozdiel, bol prístup učiteľov. No aj tu platí, že sú rôzni. Ďalej sa líši to, že vyučovanie trvá dlhšie, deti v škole môžu tráviť deň od rána do neskorého popoludnia a je jedno, koľko majú rokov. Starším deťom sa delí vyučovanie na doobedné a poobedné a podľa toho ho majú po celý rok. A dostávajú veľa domácich úloh.

Už ste načrtli, že ľudia sú zvyknutí tvrdo pracovať aj za minimálnu mzdu. Ako je to po ekonomickej stránke na Madeire? Dokáže z minimálnej mzdy človek vyžiť?