Pri zmienke o prehistorickom človeku si nejeden z vás možno predstaví zhrbenú osobu žijúcu niekde v jaskyni. Je však toho ešte veľmi veľa, čo o našich predkoch nevieme. Nedávno sa vedcom podarilo získať nové fascinujúce poznatky. Podľa nich v istom období predchodca človeka kráčal vzpriamene ako my, no po stromoch sa šplhal šikovne ako primát.
Chodili po dvoch a dokázali skvele liezť po stromoch
Niekedy pred 6 až 7 miliónmi rokov sa naši pradávni predkovia postavili na dve nohy a začali chodiť vzpriamene. V ľudskej evolúcii šlo o zlomový moment. Práve toto je znak, ktorým vedci odlišujú hominidov od ostatných primátov, píše portál Science Alert. Odborníkom sa však napriek rokom výskumov zatiaľ nepodarilo zistiť, prečo k tejto zmene došlo.
Plne dvojnohými stvoreniami sa ľudia stali približne pred 2 miliónmi rokov. Museli však na tejto ceste prekonať mnoho prekážok. Získavať informácie týkajúce sa týchto období nie je jednoduché. Vedcom sa však podarilo nájsť pozostatky samičky australopiteka, ktorej dali meno Issa. Zistili, že Issa kráčala ako človek, avšak po stromoch sa šplhala ako primát, píše portál NYU.
Aby sme dosiahli telesnú konštrukciu a výšku, akú máme dnes, ľudská kostra musela prejsť riadnymi zmenami. Menili sa chodidlá, kolená, kĺby, ale aj chrbtica. Napríklad, spodná časť ľudskej chrbtice smeruje dovnútra, u primátov je to zas naopak. Tomuto zakriveniu sa hovorí lordóza a pomáha niesť váhu hornej časti tela.
Prečo je spodná časť chrbta náchylná na poranenia?
V roku 2008 sa v Južnej Afrike podarilo nájsť 2 milióny rokov staré pozostatky australopiteka sediba. Množstvo chýbajúcich častí zapríčinilo, že vedci nedokázali určiť, či mala samička chrbticu svojich predkov alebo ju už mala zakrivenú. Pri fosíliách je takmer nemožné nájsť také kostry, pri ktorých by sa zachovalo niekoľko po sebe idúcich stavcov. K dispozícii sú zatiaľ len 3 súbory kostí zo spodných chrbtíc hominidov, ktoré môžu vedci porovnávať.
Vedci sa však pozreli nielen na chrbticu, ale aj na kosti prstov, píše eLife. Vďaka tomu sa podarilo zistiť, že prsty Issy boli veľmi dobre prispôsobené na šplhanie a lezenie. Okrem toho, mala veľmi ohybné chodidlá, vďaka čomu sa jej dobre žilo v korunách stromov. Zuby, ktoré sa zachovali, zas naznačujú, že jej strava pozostávala najmä z ovocia a z listov. Avšak spôsob, akým sa stehenná kosť pripája ku kolennému kĺbu naznačuje, že chodila vzpriamene.
Vedci dúfajú, že ak lepšie porozumejú predchodcom človeka, pomôže im to viac porozumieť aj súčasnej ľudskej fyziológii. Zaujíma ich napríklad, prečo je spodná časť chrbtice tak náchylná na poranenia a prečo spôsobuje bolesť v tejto oblasti neraz tehotenstvo, cvičenie, ale aj jeho nedostatok.
Nahlásiť chybu v článku