Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons / Profimedia

Na motívy tejto udalosti vznikol aj známy seriál Špión (The Spy).

Na svete existuje niekoľko špičkových tajných služieb, ktorých hlavnou úlohou je získavať cenné informácie nielen o svojich geopolitických rivaloch. Jedna z najvýznamnejších a verejne známych akcií v histórii bola práca Eliho Cohena, izraelského agenta v Sýrii. 

Tajní agenti sú infiltrovaní priamo do jadra cudzích najvyšších úradov či armády s cieľom zisťovať cenné a mnohokrát rozdielové informácie pre ich politické účely. Toto povolanie pozná väčšina z nás len z filmov, v ktorých je to však často upravené pre potreby diváka.

V článku o agentovi Cohenovi sa dozviete aj: 

  • Ako sa dostal k špionáži
  • Prečo odišiel pracovať do podateľne
  • Na akú akciu ho naverboval Mossad
  • Ako si získal priazeň sýrskej smotánky a lídrov
  • Ako ho tajná služba odhalila priamo pri čine

Takýto skutočný príbeh, žiaľ, s krutým koncom, prežil Eliyahu Ben-Shaul Cohen. Eli, ako ho prezývala rodina aj známi, sa narodil v roku 1924 v egyptskom meste Alexandria do rodiny oddaných sionistov.

Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons / Netflix

Cohenova rodina bola súčasťou izraelskej skupiny ľudí, ktorí postupne opúšťali Egypt a putovali do rôznych, pre nich bezpečných kútov sveta. Keď jeho traja bratia a rodičia odišli v roku 1949 do Izraela, Eli zotrval v Egypte s cieľom pomáhať židovskej komunite a dokončiť štúdium elektrotechniky.

Už v mladosti začal s prácou, na ktorú by nemal len tak hocikto odvahu. V židovskej komunite pomáhal s vybavovaním falošných dokladov pre ľudí, ktorí chceli utiecť. Izraelská špionážna bunka v Egypte bola však odhalená a v roku 1956 sa dokázal dostať domov.

Návrat do civilu sa mu nedaril, armáda ho odmietla

Po príchode do Izraela začal Cohen pracovať na ministerstve obrany ako analytik špionážnych akcií. Práca v kancelárii mimo priamej akcie a terénu ho však nebavila. Svoju frustráciu sa rozhodol vyriešiť prihlásením do Mossadu.

Ozajstná frustrácia však prišla v momente, keď ho Mossad odmietol. Nahnevaný a urazený Cohen tak úplne rezignoval na prácu v armádnych zložkách a odišiel pracovať do podateľne. Ako sa však dá vydedukovať, táto pozícia ho nebavila ešte oveľa viac.

Foto: Profimedia

V roku 1959 sa ako tridsaťpäťročný oženil so svojou láskou Nadiou Majaldovou. Pár mal počas nasledujúcich rokov tri deti, pričom Nadia sa po Eliho smrti nikdy znova nevydala. Dnes má 86 rokov a stále aktívne bojuje za ľudské práva, spravodlivosť a spomína na svojho manžela.

Začiatok v Mossade a misia, ktorá mu zmenila život

Rok po svadbe sa však Eliho život obrátil o 180 stupňov. Mossad pri hľadaní toho správneho agenta, ktorý sa infiltruje do sýrskej organizácie, narazil na meno odmietnutého Cohena. Dôvodom tejto akcie bolo zvyšované napätie na hranici medzi Izraelom a Sýriou.

Cohen sa rýchlo osvedčil, absolvoval výcvik a po 6 mesiacoch bol pripravený na akciu. Pod prísahou klamal všetkým vrátane rodiny, že ako zamestnanec ministerstva obrany cestuje po svete a rieši biznis so zbraňami, strelivom či nábytkom.

V roku 1961 odišiel do Buenos Aires, kde si mal s rolou vplyvného sýrskeho biznismena získať pozornosť a náklonnosť popredných ľudí arabského sveta. To všetko už aj s novou identitou a menom Kamel Amin Thabet. V Južnej Amerike mal Cohen, respektíve Thabet, získať konkrétne dokumenty a informácie od najvyšších armádnych a politických elít, pričom cieľom bolo dostať sa priamo do Sýrie.

Damask, mesto, kde sa z Cohena stala superhviezda

Z Argentíny sa aj vďaka pomoci sýrskej politickej elity dostal Cohen do hlavného mesta, Damasku. Tam pokračoval vo svojej práci, ktorej súčasťou bol život na vysokej nohe plný večierkov, stretnutí a tým pádom získavania pozornosti aj dôvery.

Ako uvádza Time, Cohen pod svojím aliasom organizoval často bujaré párty, na ktorých bol neobmedzený alkohol či prostitútky. Počas týchto akcií hral opitého, aby mu generáli, politici či vplyvní biznismeni hovorili svoje tajomstvá a plány do budúcna.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Mecra (@gztmecra)

Kamel Amin Thabet sa tak v očiach nepriateľa stával čoraz dôvernejšou osobou, ktorá vždy vedela vhodne zareagovať. Netrvalo dlho a nielen vojenskí velitelia si chodili priamo k nemu do luxusného apartmánu po cenné rady.

Zo Sýrie sa medzi rokmi 1962-1965 dostal domov len trikrát, keďže jeho pozícia bola v najvyššom utajení veľmi citlivá a každé aj minimálne podozrenie ho mohlo stáť život a Mossad celú operáciu. „Za tri intenzívne roky bol len zriedka doma. Deti ho nepoznali. Vždy bol v Sýrii. Mala som ho len vo svojich snoch,“ povedala neskôr v rozhovore manželka Nadia.

Brilantná technika stromov, ktorou Cohen dokázal svoj talent

Jedna z ciest, ktorú Thabet absolvoval, bola priamo ku Golanským výšinám, odkiaľ sýrske vojská bombardovali a ostreľovali izraelskú stranu. Keďže išlo o pomerne neprehľadný terén a dobré skrýše sýrskej armády, izraelskí vojaci mali obrovské problémy so zameraním pozície nepriateľa.

 (Eli Cohen alias Kamel Amin Thabeet na fotke vstrede, Golanské výšiny)

Zároveň sa však vojaci na danom mieste sťažovali, že majú málo tieňa a stále horúčavy. Eli Cohan alias Kamel Thabet bol, samozrejme, v sýrskej komunite známy ako boháč, filantrop a rozhľadený človek, ktorý zariadil dovoz a zasadenie stromov po línii. Vojakom síce pomohol, ale viac z toho ťažila izraelská strana, ktorá tým pádom získala presné pozície úkrytov.

Táto teória je podrobne vykreslená v seriáli a hovorí o nej aj viacero bývalých zamestnancov Mossadu, nič z toho však nebolo nikdy oficiálne potvrdené.

Prefíkané odhalenie a krutá smrť

V roku 1964 sa Eli Cohen dostal tretíkrát domov, pričom po psychickej stránke bol v zlom stave. Postupne nezvládal rastúcu moc a pozíciu v Sýrii, kde mu ako posledné bolo ponúknuté miesto námestníka ministra obrany. To všetko sa dialo pod vedením skupiny Ba’ath, čo bola Arabská socialistická strana obrody.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa @moracino

Cohen počas pobytu v Izraeli sľúbil manželke a deťom, že to bude jeho posledná cesta. A aj bola, len s nešťastným koncom. Rovnako prosil aj Mossad, aby jeho misiu zrušili, no tí vyžadovali ešte jednu cestu do Sýrie. V priestore, kde bol Thabet považovaný za Boha, figuroval aj človek menom Ahmed Suidani.

Suidani ako člen tajnej služby spochybňoval a podozrieval Eliho Cohena už od začiatku. Neskôr sa Suidani stal hlavným „čističom“ špiónov, čo sa mu darilo aj vďaka pomoci sovietskeho radaru rádiových vĺn vysielačov. Tajná služba vtrhla do Cohenovho bytu 24. januára 1965 priamo počas vysielania správ do Izraela.

Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Eli Cohen bol tajnou službou v Sýrii mučený, vypočúvaný, fyzicky aj psychicky absolútne zničený. Keď sa prevalila jeho pravá identita a bol odsúdený na verejnú popravu, Izrael spustil veľkú kampaň za jeho prepustenie. Prihovoril sa pápež Pavol VI., vlády Francúzska, Kanady či Belgicka, no sýrsku vládu neprehovorili.

Cohen zomrel obesením na námestí v Damasku 18. mája 1965 ako 41-ročný, pričom Sýria dlhodobo odmietala vrátiť pozostatky Cohena späť domov aj napriek tomu, že ubehlo už 57 rokov.

0
Uložiť článok
Komentovať