Foto: Profimedia/Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Voynichov rukopis predstavuje už celé storočia výzvu pre vedcov rôzneho zamerania. Stredoveký dokument sa však nepodarilo rozlúštiť nikomu.

Nebýva zvykom, aby stredoveké dokumenty pútali v dnešnej dobe zvýšenú pozornosť. Výnimkou však je takzvaný Voynichov rukopis, ktorý je už celé storočia nevyriešenou záhadou kryptológov, lingvistov, či napríklad historikov. Z času na čas sa vynoria správy, že sa ho niekomu podarilo dešifrovať, no realita často býva úplne iná. Čo je Voynichov rukopis a prečo je taký špecifický? 

V článku sa dozviete:

  • Aké predpoklady sú o jeho pôvode
  • Kto môže byť jeho autorom
  • Ako vyzerá jeho obsah
  • Aké hypotézy majú o rukopise vedci

Pôvod rukopisu

Aj keď problematika manuskriptu ponúka mnoho otázok a nejasností, v pár veciach sa vedci vedia zhodnúť. Voynichov rukopis je v podstate ilustrovaná kniha, ktorej pôvod bol pomocou uhlíkovej metódy určený do stredoveku – približne na prvú polovicu 15. storočia. Pomenovanie dostal po obchodníkovi Wilfriedovi Voynichovi, ktorý ho kúpil v roku 1912 od jezuitov.

Kniha je napísaná na pergamen v neznámom jazyku a aby toho nebolo málo, tak aj v neznámom písme. Známy nie je ani autor rukopisu. Zaujímavé je, že jeho história sa vo veľkej miere viaže s Českou republikou – prvým doloženým vlastníkom mal byť na začiatku 17. storočia alchymista Georgius Barschius, ktorý žil v Prahe. Neskôr prešiel do rúk lekára a rektora Karlovej univerzity, od ktorého putoval do vlastníctva jezuitov, až napokon skončil u Voynicha.

Rukopis je od roku 1969 majetkom známej univerzity Yale a je prakticky neustále skúmaný vedcami z celého sveta. Snahy o jeho rozlúštenie sú však zatiaľ márne.

Foto: Flickr

Dohady o autorovi

Na rukopise je záhadné prakticky všetko, vrátane jeho autora. Existuje niekoľko teórií, ktoré sa ale do dnešného dňa nepotvrdili. Niektorí vedci považovali za autora dokonca Leonarda Da Vinciho, no je to jedna z tých najmenej pravdepodobných možností – Da Vinci bol ľavák, pričom knihu mal napísať pravák. Prvým majiteľom rukopisu mal byť Rudolf II. Habsburský, ktorý veril, že autorom bol scholastický filozof a vedec Roger Bacon.

Okrem Rogera Bacona sa vlastníctvo často pripisuje aj osobe Jakuba Horčického (Jacobus Sinapius) – osobného lekára Rudolfa II. Habsburského. Fotografická kópia prvej strany rukopisu ukázala poznámku napísanú latinkou, ktorá bola vymazaná. Táto poznámka má odkazovať práve na meno Sinapiusa. Ten bol zároveň okrem iného aj správcom Rudolfovej botanickej záhrady a keď sa na to pozrieme zo širšej perspektívy v súvislosti s obsahom rukopisu, dáva táto teória najväčší zmysel.

Foto: Picryl

Záhadný obsah a jazyk

Po dôkladnejšom skúmaní dokázali vedci a výskumníci určiť, že kniha je logicky rozdelená do približne šiestich častí. Nájdeme v nej napríklad poznatky z botaniky, astronómie, biológie, ale aj farmácie. Zaujímavé je to, že ilustrácie prechádzajú až do bizarnej a fantazijnej roviny (pokrútené telá, zvláštne dobové „tobogány“…). Niektoré druhy rastlín neboli identifikované a vedci sa zhodli, že nemajú nič spoločné so žiadnou pozemskou odrodou.

Mnohé kresby nedávajú žiadny zmysel a je len veľmi náročné odhadovať, čo nimi chcel autor povedať. Isté časti knihy môžeme jasne identifikovať (napríklad herbár, liekopis…), no ako celok sa rukopis nedá jednoznačne zaradiť. Pridáva tomu najmä fakt, že dodnes nerozumieme textu, ktorý výjavy a ilustrácie opisuje.

Azda najväčšie dohady vyvoláva jazyk, v ktorom je rukopis napísaný. Ako veľmi pravdepodobné sa spočiatku zdalo to, že celá kniha je napísaná v šifrách, ktoré boli pre danú dobu typické. Nahrávala tomu aj teória o tom, že autorom je Roger Bacon, ktorý obľuboval šifry.

Foto: Flickr

Tieto tvrdenia však vo väčšine vyvracia skutočnosť, že manuskript sa riadi takzvaným Zipfovým zákonom (v každom písanom prirodzenom jazyku existuje početnosť istých slov, ktoré sa v texte vyskytujú, a to od slova s najväčším výskytom). Pri šifrách je dodržiavanie Zipfovho zákonu prakticky nemožné.

Prakticky každoročne sa v médiách objavujú správy o tom, že manuskript niekto rozlúštil, no žiadna hypotéza sa zatiaľ neukázala ako pravdivá. Po niekoľkých neúspechoch prišli pochopiteľne niektorí výskumníci so záverom, že jednoducho môže ísť o podvrh bez obsahu a zmyslu, ktorý bol vytvorený s cieľom predaja.

Hebrejčina alebo čínština?

Podľa správ z posledných rokov bola na rozlúštenie tajomného jazyka použitá aj umelá inteligencia. Tá určila, že daný jazyk by mal mať najbližšie ku hebrejčine. S touto teóriou prišiel už v roku 2004 James Finn v knihe Pandora’s Hope, kde tvrdil, že ide o vizuálne zakódovanú hebrejčinu.

Okrem iného sú na stole teórie o steganografii (utajovanie správ v komunikácií/textoch) a orientálnych jazykoch, ktoré boli pre Európanov zložité, a tak si ich prerábali. Vedci dokonca našli isté podobnosti s čínštinou (absencia typických znakov ako napríklad členy, dva červené symboly na titulnej strane…).

Foto: Flickr

Aké sú hypotézy?

Ak sa teda na Voynichov rukopis pozrieme s ohľadom na všetky spomenuté fakty, s veľkou pravdepodobnosťou môžeme vylúčiť, že ide o podvrh. Okrem toho, že pri rukopise platí Zipfov zákon, vylúčila sa aj teória o tzv. Cardanovej mriežke, ktorá využíva ukrytie správy do textu pomocou mriežok. Okrem toho, že sa mriežka začala využívať až v 16. storočí, nevysvetľuje všetky prvky knihy.

Teóriu, že je rukopis napísaný v ázijskom jazyku, resp., jazyku z blízkeho východu, podporil svojimi zisteniami Stephen Bax v roku 2014. Ten ponúkol preklad desiatich slov a štrnástich znakov. Vychádzal z predpokladu, že text pod ilustráciami rastlín je názov danej známej rastliny. Predpokladal tiež, že jazyk vytvorila úzka skupina ľudí pre inú skupinu ľudí, čo nám prináša zaujímavú analógiu s hlaholikou.

Foto: Voynich manuscript, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Hlaholika zaznamenávala slovanský dialekt, ktorý dovtedy nemal žiadne grafické znázornenie a výsledok nepripomína žiadny existujúci jazyk. Na rozdiel od hlaholiky ale písmo z rukopisu nemuselo mať také šťastie a takpovediac „neprežilo“. Či už z dôvodu, že daná komunita zanikla priskoro, alebo sa nezachovali žiadne iné zdroje, ktoré by dokumentovali vznik písma.

Okrem Baxovej teórie sa najviac skloňujú už spomínané teórie o hebrejskom dialekte a taktiež o šifre, ktorú dodnes nevedia vedci rozlúštiť. Každopádne, ani jedna teória nepriniesla do záhadného prípadu definitívne riešenie a po desaťročiach skúmaní nás ešte čaká s týmto dokumentom pravdepodobne veľa práce a niekoľko ďalších teórií.

Uložiť článok

Najnovšie články