Do roku 2040 môže byť v Stredozemnom mori ročne až 500-tisíc ton plastu

Znečisťovanie Stredozemného mora sa do roku 2040 môže zhoršiť natoľko, že sa doň každoročne bude vypúšťať až 500-tisíc ton plastu. Vyplýva to z najnovšej štúdie, ktorú v utorok zverejnila organizácia Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) so sídlom v švajčiarskom meste Gland.

„Približne 229 000 ton plastu – čo je ekvivalent viac ako 500 lodných kontajnerov – sa každoročne vypúšťa do Stredozemného mora,“ píše sa v správe, ktorá varuje, že počas nasledujúcich 20 rokov sa toto množstvo môže viac ako zdvojnásobiť, približuje štúdiu agentúra AFP. Podľa štúdie zabránia zvyšovaniu miery znečisťovania len „ambiciózne zásahy, ktoré idú nad rámec súčasných záväzkov“ krajín aj jednotlivcov.

V Stredozemnom mori sa podľa správy nachádza už viac ako milión ton plastov, pričom za 94 percent celkového plastového odpadu IUNC viní nesprávne spracovaný odpad.

Kľúčom k úspechu je aj zákaz plastových tašiek

Ak by prvých 100 miest, ktoré sú na zozname najväčších znečisťovateľov, upravilo spôsob, akým manipuluje a spracováva svoj odpad, zabránilo by sa vypúšťaniu viac ako 50 000 ton plastov do Stredozemného mora, priblížila ďalej správa. Zákaz používania plastových tašiek v oblasti Stredozemia by prispel k odstráneniu vypúšťania ďalších 50 000 ton plastov.

Krajiny, ktoré sú najviac zodpovedné za znečisťovanie Stredozemného mora plastmi, sú Egypt, Taliansko a Turecko. Je tomu tak najmä pre ich husto obývané pobrežné oblasti a neefektívne odpadové hospodárstvo. Z údajov vypočítaných na obyvatelia však vyplýva, že najviac plastov do mora vypúšťajú Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Severné Macedónsko.

Plasty poškodzujú ekosystémy a biotopy

Riaditeľka morského programu IUNC Minna Eppsová upozorňuje na to, že znečisťovanie plastmi „môže dlhodobo poškodiť suchozemské a morské ekosystémy a biodiverzitu“. Varuje tiež predtým, že morské tvory sa môžu do plastového odpadu zachytiť alebo ho prehltnúť, čo môže spôsobiť ich smrť vyčerpaním či vyhladovaním.

Na zlepšení situácie však musia spolupracovať národné vlády, súkromný sektor, výskumné inštitúcie, priemyselné odvetia, ako aj spotrebitelia, priblížil Antonio Troya, šéf centra pre spoluprácu v oblasti Stredozemia so sídlom v španielskej Málage, ktoré spadá pod IUCN. Dodal, že najviac by sa mali zamerať na zlepšenie procesov na spracovanie odpadu, investovanie do inovácií a osvojenie si udržateľných spotrebiteľských návykov.

Pozri aj:

Čo znamenajú značky a symboly na obaloch? Sú dôležitejšie, ako ste si doteraz mysleli