Deň daňového odbremenenia na Slovensku v tomto roku pripadol na 21. august. To je o 2 dni neskôr ako v minulom roku a o 11 dní neskôr ako v roku 2015. Odvíja sa od aktuálnych prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI), ktoré približujú celkové bremeno ľudí povinnými platbami na príklade zamestnanca s priemernou mzdou. Informoval o tom Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI).
Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v roku 2022 podľa prepočtov 63,27 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. Zostatok peňazí, o ktorom rozhodujeme sami, pritom predstavoval v prepočte na takéhoto zamestnanca iba 36,73 %. Rovnakou metodikou vypočítané celkové daňové bremeno bolo v minulom roku v Česku nižšie o 2,12 percentuálneho bodu (p. b.) a v Poľsku vyššie o 1,72 p. b. ako u nás.
Bremeno sa zvýšilo
Minuloročné bremeno povinných platieb na Slovensku sa zvýšilo oproti roku 2021 takmer o 0,8 percentuálneho bodu, predovšetkým v dôsledku väčšieho nárastu zaplatených príjmových daní ako nárastu ceny práce, najvýraznejšie dane z príjmov fyzických osôb. Celkové daňové bremeno sa v roku 2022 zvýšilo oproti roku 2014 o 2,9 percentuálneho bodu. Počas tohto obdobia sa daňové a odvodové príjmy zvýšili o necelých 14 mld. eur a verejné výdavky o 13,3 mld. eur. Časť výdavkov z roku 2022 sa pritom presunula do roku 2023, v ktorom sa majú výdavky verejnej správy zvýšiť až o 12 mld. eur.
Dve tretiny išli štátu
Zamestnanec s priemernou hrubou mesačnou mzdou 1 304 eur a s celkovou superhrubou mzdou, teda hrubou mzdou vrátane odvodov platených zamestnávateľom, vo výške 1 844 eur znášal v minulom roku bremeno povinných platieb v objeme necelých 1 167 eur na mesiac.
Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodovali zástupcovia verejnej moci. Zodpovedá to aj podielu hodnoty tovarov a služieb z ich potenciálneho celkového množstva, ktoré si zamestnanec pre dane nemohol dovoliť. Len zostatok peňazí v sume 677 eur mesačne predstavuje trhovú nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré si mohol zamestnanec s priemernou mzdou za mesiac kúpiť.
„Prieskumy kvality podnikateľského prostredia dlhodobo ukazujú, že pre približne deviatich z desiatich podnikateľov je prekážkou v podnikaní vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Namiesto znižovania však daňové bremeno rastie,“ upozorňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
Nahlásiť chybu v článku